← SPÄŤ NA OBSAH

Foto: TASR

2.1 EKONOMICKÉ ZAOSTÁVANIE ZA ZÁPADOM

Peter Gonda Radovan Potočár Peter Krištofóry

Úvod

Významná časť ľudí na Slovensku dnes vníma socializmus z ekonomického hľadiska pozitívne. Mnohí ho hodnotia ako ekonomicky úspešný systém, ktorý bol konkurencieschopný voči trhovým ekonomikám Západu.[1] Prostredníctvom sociálnych sietí a iných informačno-komunikačných platforiem sa šíria napríklad tvrdenia o tom, že socialistické Československo bolo ekonomicky a technologicky vyspelou krajinou, ktorá vyvážala svoje výrobky do celého sveta. Podľa výsledkov kvantitatívneho reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky agentúry FOCUS z apríla 2018 si až 59,3 % ľudí na Slovensku myslí, že „socializmus bol ekonomicky životaschopný a hospodársky sa mu darilo“.[2]

Vo verejnom priestore sú prítomné aj predstavy ľudí, podľa ktorých sme za socializmu ako hospodársky vyspelá krajina nezaostávali za Západom a socializmus mohol fungovať ďalej, keby Gorbačov nezačal v ZSSR tzv. perestrojku. Podstatná časť ľudí na Slovensku zároveň považuje podľa spomenutého prieskumu život v socializme za lepšiu alternatívu voči dnešku. Podľa nich bola totiž v tom čase dosahovaná ekonomická prosperita a blahobyt, fabriky a družstvá dobre fungovali a finančná situácia ľudí bola lepšia ako v súčasnosti.

Propagandistické úsilie totalitného režimu zjavne zanechalo svoje stopy. Niektoré z jeho naratívov sú totiž v spoločnosti prítomné dodnes. V hlavách mnohých ostali a do ďalších sa navyše dostali. Podľa oficiálnych proklamácií komunistickej strany sa socialistickému Československu hospodársky darilo perfektne, priemyselná výroba rástla a plány sa napĺňali i prekračovali. Vzorom bol Sovietsky zväz, ktorý neskrýval ambíciu ekonomicky predbehnúť USA a celkovo Západ. Komunistická strana Československa už po prevrate vo februári 1948 sľubovala rýchly hospodársky rozvoj a rast životnej úrovne ľudí v Česku, aj na Slovensku. Realita však bola opačná. S heslami propagandy mala spoločné pramálo.

2.1.1 Úpadok a zaostávanie československej ekonomiky v rokoch 1948 až 1989

Hospodársky a spoločenský vývoj od februára 1948 do novembra 1989 bol diametrálne iný, ako komunisti sľubovali. Historické fakty sú zároveň v rozpore s dnešnými predstavami ľudí o prosperujúcej socialistickej spoločnosti v tomto období.

Namiesto vyššej životnej úrovne a slobody, ktoré malo pracujúcim priniesť riadenie hospodárstva v súlade s princípmi ideológie marxizmu-leninizmu[3], došlo presne k opaku. Komunisti podkopali životnú úroveň krátko po prevrate vo februári 1948 a počas vyše štyridsiatich rokov ju ďalej podkopávali. Najskôr boli ľudia okradnutí o svoje majetky prostredníctvom tzv. „znárodňovania“ a neskôr aj o svoje úspory počas „menovej reformy“. Znárodňovanie hospodárstva nielenže obralo ľudí o vlastníctvo, ale spolu s ďalšími násilnými krokmi tiež zabránilo vykonávať akúkoľvek podnikateľskú činnosť (čo rozoberáme v nasledujúcej kapitole). Systematické pošliapavanie vlastníckych práv a centrálne riadenie ekonomiky viedlo k autokratickému, príkazovému a represívnemu režimu, ktorý uvrhol ľudí do neslobody, kde si napríklad nemohli slobodne vybrať zamestnanie, nemohli slobodne cestovať do zahraničia a mnohým bolo odopierané štúdium.

Porovnanie ekonomických výsledkov socialistického Československa so západnými krajinami s trhovou ekonomikou v tejto kapitole a v ďalších kapitolách publikácie ukazuje, že konkurencieschopnosť a ekonomická úspešnosť socializmu v Československu je mýtus.

Odrazovým mostíkom k tomu môže byť porovnanie vývoja ekonomickej výkonnosti socialistického Československa so susedným Rakúskom. To rámcovo dokumentuje zaostávanie socialistického Československa za západnými krajinami, hoci Rakúsko svoju ekonomiku významne zaťažovalo a zaťažuje nákladmi sociálneho a intervenčného štátu. Na rozdiel od Československa sa však nevydalo cestou socialistického experimentu. Zároveň s ním má viacero podobností a spoločnú historickú minulosť.

Východiskovú pozíciu pred rokom 1948 mali obe krajiny podobnú. Československo počas obdobia prvej republiky v rokoch 1918 až 1938 patrilo podľa medzinárodne a historicky porovnateľných údajov hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa databázy Maddison Project (2018) medzi 10 až 20 najvyspelejších ekonomík sveta. Porovnanie HDP poskytuje prvý orientačný pohľad na ekonomickú výkonnosť v krajine.[4] Historickým faktom však je, že predovšetkým Česko (s vyššou ekonomickou úrovňou ako Slovensko a Podkarpatská Rus) bolo charakteristické rozvinutým a exportne presadzujúcim sa priemyslom, napríklad strojárskym, automobilovým, sklárskym, textilným a obuvníckym odvetvím, reprezentovaným osobitne úspešnou firmou Tomáša Baťu.

Ekonomická úroveň Československa bola v dvadsiatych rokoch 20. storočia mierne nižšia a v tridsiatych rokoch počas Veľkej hospodárskej krízy takmer identická ako v Rakúsku. Podľa HDP na obyvateľa databázy Maddison Project z roku 2018 totiž Československo dosahovalo v dvadsiatych rokoch v priemere necelých 84 % a v tridsiatych rokoch 20. storočia takmer 94 % ekonomickej úrovne Rakúska.[5] Pred 2. svetovou vojnou malo podobnú ekonomickú úroveň aj ako Fínsko, Taliansko, či Španielsko[6] a po 2. svetovej vojne úrovňou HDP na obyvateľa dobehlo vojnou zdecimované a predtým výkonnejšie Nemecko a predbehlo tiež zdecimované Rakúsko.[7]

Od roku 1948 však nastal zvrat a ekonomické nožnice medzi socialistickým Československom a Rakúskom a inými západnými krajinami sa čoraz viac roztvárali v neprospech Československa. Graf 3 to ilustruje na príklade porovnania Československa s Rakúskom.

Graf 3

Komentáre ku grafu 3:

  1. Údaje sú prepočítané v historicky a medzinárodne porovnateľných dolároch podľa roku 2011.
  2. Údaje o HDP na obyvateľa v Československu v rokoch 1938 až 1947 nie sú v tejto databáze historicky a medzinárodne porovnateľných údajov k dispozícii.

Rozdiel ekonomickej výkonnosti a životnej úrovne obyvateľov Československa a Rakúska a iných západných krajín (výraznejšie napríklad Západného Nemecka a najmä Švajčiarska s menšou vládnou ingerenciou a väčšou ekonomickou slobodou ako vo väčšine iných krajín) sa takmer 42 rokov neustále zväčšoval. Rámcovým východiskom pohľadu na takéto zaostávanie ekonomickej výkonnosti Československa je porovnanie jeho HDP na obyvateľa s rakúskym na začiatku a na konci reálneho socializmu u nás. Kým v roku 1948 bol pomer medzi ekonomickou úrovňou Československa a Rakúska takmer 121 %,[8] tak po vyše štyridsiatich rokoch budovania socializmu sa Československo prepadlo na necelých 58 % ekonomickej úrovne Rakúska (graf 4).

Graf 4

Komentáre ku grafu 4:

  1. Údaje sú prepočítané v historicky a medzinárodne porovnateľných dolároch podľa roku 2011.
  2. Údaje o HDP na obyvateľa v Československu v rokoch 1938 až 1947 nie sú v tejto databáze historicky a medzinárodne porovnateľných údajov k dispozícii.

Podobný vývoj ukazuje porovnanie Československa s Fínskom, krajinou, ktorá sa tiež ocitla v susedstve socialistického bloku, konkrétne v jej prípade ZSSR. Prvá československá republika ešte dosahovala vyššiu ekonomickú výkonnosť ako Fínsko. V dvadsiatych rokoch 20. storočia bol pomer HDP na obyvateľa Československa k Fínsku v priemere až 123 % a medzi rokmi 1930 až 1937 to bolo 107 %. Po druhej svetovej vojne už Československo dosahovalo mierne nižšiu ekonomickú úroveň ako Fínsko a v roku 1948 bol pomer HDP na obyvateľa medzi nimi približne 90,5 %. Ekonomické nožnice sa však postupne čoraz viac roztvárali v neprospech socialistického Československa od začiatku šesťdesiatych rokov 20. storočia (graf 5).

Graf 5

Komentáre ku grafu 5:

  1. Údaje sú prepočítané v historicky a medzinárodne porovnateľných dolároch podľa roku 2011.
  2. Údaje o HDP na obyvateľa v Československu v rokoch 1938 až 1947 nie sú v tejto databáze historicky a medzinárodne porovnateľných údajov k dispozícii.

V roku 1948 tak malo Československo podobnú ekonomickú úroveň, meranú HDP na obyvateľa, ako napríklad Rakúsko, Fínsko a Nemecko. Následne však za nimi (a ostatnými západnými krajinami) čoraz viac zaostávalo (graf 6). Po skončení reálneho socializmu už malo podľa oficiálnych údajov o HDP na obyvateľa menej ako polovičnú ekonomickú úroveň zo západonemeckej a mierne nadpolovičnú oproti rakúskej a fínskej úrovni. Podľa medzinárodného porovnania HDP na obyvateľa databázy Maddison Project Československo kleslo z 18. miesta[9] v roku 1948 na 34. miesto v roku 1989 vo svete, pričom ho výrazne ekonomicky predbehli nielen Rakúsko, ale napríklad aj Cyprus, Grécko, Island, Taliansko, Japonsko, či Portugalsko.

Graf 6

Komentáre ku grafu 6:

  1. Údaje sú prepočítané v historicky a medzinárodne porovnateľných dolároch podľa roku 2011.
  2. Vývoj HDP na obyvateľa Nemecka ilustrujeme v grafe orientačne ako minimálny rozdiel medzi Západným Nemeckom a socialistickým Československom. Bez údajov o HDP na obyvateľa Východného Nemecka by tento rozdiel bol väčší v prospech Západného Nemecka. Dôvodom použitia týchto údajov za Nemecko je ich dostupnosť (v databáze Maddison Project), na rozdiel od údajov za Východné Nemecko a Západné Nemecko.

Ekonomické zaostávanie socialistického Československa je súčasťou širšieho kontextu. Vývoj HDP na obyvateľa v šestici štátov, ktoré dosahovali v rokoch 1948 podobnú ekonomickú úroveň – v Rakúsku, Nemecku, Československu, Maďarsku, Poľsku a ZSSR – približuje, že socializmus nebol ekonomicky úspešný ani v iných krajinách. Podobne, respektíve ešte viac, ekonomicky zaostávali za Rakúskom a najmä Západným Nemeckom Poľsko, Maďarsko a Sovietsky zväz (graf 7).

Graf 7

Komentáre ku grafu 7:

  1. Údaje sú prepočítané v historicky a medzinárodne porovnateľných dolároch podľa roku 2011.
  2. Vývoj HDP na obyvateľa Nemecka ilustrujeme v grafe orientačne ako minimálny rozdiel medzi Západným Nemeckom a socialistickým Československom. Bez údajov o HDP na obyvateľa Východného Nemecka by tento rozdiel bol väčší v prospech Západného Nemecka. Dôvodom použitia týchto údajov za Nemecko je ich dostupnosť (v databáze Maddison Project), na rozdiel od údajov za Východné Nemecko a Západné Nemecko.

Reálna ekonomická priepasť medzi socialistickými a západnými krajinami a ich obyvateľmi však bola pravdepodobne väčšia ako naznačujú údaje o HDP. Ten bol totiž v krajinách socialistického bloku nadhodnotený, systematicky politicky ovplyvňovaný a falšovaný (napríklad v ZSSR)[10]. V socialistickom hospodárstve dochádzalo napríklad k nafukovaniu produkcie kvôli formálnemu plneniu plánov. Tá bola samoúčelná a spolu s vývozom politicky udržiavaná. Socialistické hospodárstvo svojou štruktúrou a zameraním neodzrkadľovalo dopyt ľudí, ale politické dohody, napríklad vo vojenskej oblasti s ohľadom na studenú vojnu. Hospodársky rast preto prispieval k životnej úrovni obyvateľov v Československu menej než na Západe. Potvrdením je veľký podiel zbrojárskej výroby, určenej najmä na vývoz do politicky spriatelených krajín.

Najvýraznejšie sa zaostávanie socialistických ekonomík za výkonnosťou vyspelých západných ekonomík začalo prejavovať od polovice sedemdesiatych rokov minulého storočia. Československo a ostatné krajiny s centrálne plánovanou ekonomikou sa nedokázali prispôsobiť výzve na intenzívnejšie a úspornejšie využívanie zdrojov, ktorá prišla po ropných šokoch v polovici sedemdesiatych a na začiatku osemdesiatych rokov 20. storočia.

Transformácia centrálne plánovaných ekonomík smerom k trhovým hospodárstvam spôsobila vo všetkých krajinách bývalého východného bloku dočasný niekoľkoročný ekonomický prepad. Následne sa však dynamika ekonomického napredovania a dobiehania západných ekonomík zrýchlila. Príkladom je vývoj HDP na obyvateľa v krajinách V4, ktoré sa vďaka niektorým trhovým reformám z deväťdesiatych rokov 20. storočia a začiatku 21. storočia pomaly približujú ekonomickej úrovni tradičných západných krajín, napríklad Rakúska (graf 8). Keďže však odvtedy neuskutočňujú ďalšie systémové kroky smerom k ekonomickej slobode, tak k výraznejšiemu priblíženiu nedošlo. V roku 2016 tak Slovensko dosahovalo podľa porovnateľných údajov HDP na obyvateľa z databázy Maddison Project (2018) 61 % úrovne Rakúska (oproti 43 % v roku 1989), Česko takmer 70 % a Československo by dosahovalo 67 % Rakúska.

Graf 8

Komentár ku grafu 8: Údaje sú prepočítané v historicky a medzinárodne porovnateľných dolároch podľa roku 2011.

Prehlbujúce zaostávanie Československa a iných socialistických krajín za Západom sme zatiaľ ilustrovali prostredníctvom vývoja HDP na obyvateľa. Koncept HDP považujeme z viacerých dôvodov za problematický (uvedených napríklad v poznámke pod čiarou) a jeho štatistickú bázu nepreceňujeme, o to viac v prípade menej dôveryhodných údajov socialistických krajín. Rámcový pohľad na dlhodobé trendy však poskytuje.

Zaostávanie Československa za Západom však bolo realitou „na všetkých frontoch“. Kvôli nízkej efektivite zaostával za svojou západnou konkurenciou aj československý priemysel a v poľnohospodárstve sa zaostávanie odzrkadlilo v podobe nižších hektárových výnosov. Podstatné je, že ľudia mali v čase reálneho socializmu oproti vtedajšiemu Západu a oproti súčasnosti u nás podstatne nižšiu životnú úroveň a kvalitu života. Z príjmov si napríklad mohli dovoliť výrazne menej než dnes, kvalita tovarov a služieb bola nižšia a vybavenosť domácností statkami bola slabšia ako na Západe a ich stredná dĺžka života zaostávala za tou na Západe a bola podstatne nižšia ako je dnes u nás (čomu sa venujeme v kapitolách 2.2 Centrálne riadené hospodárstvo bez súkromného vlastníctva, 2.5 Finančná a majetková situácia ľudí a 2.7 Zdravie a zdravotníctvo).

2.1.2 Technologické zaostávanie východného bloku za západným

Centrálne plánovaná ekonomika s verejným „vlastníctvom“ všetkého, s čím by sa dalo podnikať, s monopolnými producentmi a so samoúčelne nastavenou štruktúrou produkovala statky bez dlhodobých investícií, teda na úkor budúcnosti. Dôsledkom tak boli veľké technologické, ekologické a iné vnútorné záťaže prenesené do budúcnosti.

Technologické zaostávanie Československa a ostatných krajín východného bloku za Západom bolo čoraz vypuklejšie vo všetkých oblastiach: tak v procese produkcie, pri všetkých tovaroch a službách, ktoré ľudia používali, ako aj v prípade verejných inštitúcií – nemocníc, škôl, domovov dôchodcov či detských domovov, ktoré chátrali.

Technologické zaostávanie československého hospodárstva možno ilustrovať na príklade výroby ocele v kyslíkových konvertoroch, ktorá bola v šesťdesiatych rokoch modernou pokročilou technológiou. V Československu sa v roku 1966 touto metódou produkovalo len približne 3 % ocele a v roku 1970 to 18 %. V tom istom roku však touto technológiou vyrábali 29 % ocele vo Francúzsku, 52,6 % v Belgicku a 55,8 % v Západnom Nemecku.[11]

Z tovarov spomeňme napríklad osobné automobily z druhej polovice osemdesiatych rokov 20. storočia. Automobil Škoda 120 u nás či trabant vo Východnom Nemecku technologicky oproti BMW 850 v Západnom Nemecku citeľne zaostávali. Ďalšími príkladmi technického zaostávania tovarov sú práčky a iné tovary krátkodobej i dlhodobej spotreby (viac v kapitole 2.5 Finančná a majetková situácia ľudí).

Nedostatočná kvalita výrobkov znamenala aj poškodenie československého exportu a tlačila nadol ceny československých výrobkov, za ktoré ich bolo možné vyviezť. Následný nedostatok devíz potrebných na nákup dovážaných zariadení, technológií či i licencií a patentov pôsobil ako brzda technologického a technického rozvoja, čo sťažovalo a niekedy celkom znemožňovalo modernizáciu produkcie.[12] Ilustruje to krátky opis vyňatý z Bulletinu potravinárskeho výskumu z roku 1963: „Je nutné zaobstarať kosačku pre strojový zber špenátu. Stroj je drahý, znamená značnú investíciu v devízach a preto autor odporúča zakúpenie len jedného stroja s prospektom a dokumentáciou a potom na základe týchto projektovať a vyvinúť domáci prototyp. Jeho cena je asi 400 000 švédskych korún“.[13]

Rámček 1: Technologické zaostávanie v letectve a kozmonautike

Príkladom technického zaostávania socialistických ekonomík je tiež letectvo a kozmonautika, hoci v Sovietskom zväze boli tieto odvetvia „výkladnou skriňou“ vedy a techniky. Investoval do nich veľké finančné čiastky, a to aj na úkor ochudobňovania obyvateľov. Sovieti ako prví vyskúšali v lete nadzvukové dopravné lietadlo Tupolev Tu-144, dva mesiace pred tým, než vzlietol anglicko-francúzsky Concorde. Sovietsky zväz sa však uchyľoval k priemyselnej špionáži, čo sa nezaobišlo bez zaistenia dokumentácie kompletných výkresov Concordu a deportácie špiónov.[14]

Narýchlo vyvinutý motor Kuznecov NK-144 dosahoval dostatočný výkon iba prostredníctvom prídavného spaľovania, čo značne zvyšovalo jeho spotrebu paliva. Tupolev Tu-144 mal v realite dolet iba 3500 km. Prototyp označený Tu-144D vzlietol v máji 1978, ale po poruche troch zo štyroch motorov bol uzemnený a ďalší vývoj bol zrušený. Na pravidelné lety sa tak dostal iba Tu-144S s krátkym doletom.[15]

Oproti motorom Olympus na Concorde boli motory na Tu-144 hlučnejšie a mali dvakrát vyššiu spotrebu. Vzhľadom na umiestnenie motorov prenikalo do kabíny citeľne viac hluku a vibrácií.[16] Slabým miestom zostalo aj riadenie prívodu vzduchu k motorom pri zachovaní prijateľných aerodynamických strát.[17] Riešenie Concordu bolo pokročilejším najmä vďaka elektronickému riadeniu motorov, efektívnemu riešeniu systému predohrevu paliva a počítačovo riadenému systému regulácie prívodu vzduchu.[18] Okrem nedostatočného doletu mal Tu-144 aj problémy s prehrievaním chvostovej časti od horúcich plynov z motorov a príliš vysokú pristávaciu rýchlosť.[19]

Do pravidelnej prevádzky boli nasadené dva stroje Tu-144S až koncom roka 1977 na linke Moskva – Alma-Ata, dva roky po otvorení linky Londýn – New York s lietadlami Concorde. Celkovo bolo uskutočnených iba 55 letov a prepravených spolu 3 284 osôb, pričom ich počet v lietadle nikdy (s výnimkou posledného letu) neprekročil 80.[20] Cena letenky bola 68 rubľov, čo nedokázalo pokryť enormné náklady na palivo – oproti bežne používanému lietadlu Tu-154 vyššie až 10-násobne. Letenka na Concorde stála 5 až 6-krát viac ako na Boeing 747, ale pokrývala prevádzkové náklady a odrážala kúpyschopnosť cestujúcich medzi USA a Európou.[21]

Tupolev Tu-144 lietal s pasažiermi len 6 mesiacov, Concorde 28 rokov a prepravil pritom tisíckrát viac cestujúcich. Socialistický systém centrálneho plánovania tak nedokázal udržať Tu-144 „nad vodou“ a ten neslúžil potrebám obyvateľov. Práce na Tu-144 pokračovali, aj keď v ZSSR neexistovala skupina obyvateľov, ktorá by bola schopná platiť cenu letenky pokrývajúcu náklady na prevádzku a údržbu. V USA naopak ekonomická kalkulácia umožnila predpovedať výsledky budúcich rozhodnutí.

2.1.3 Iné príklady ekonomických neúspechov a zlyhaní socialistických experimentov

Mozaikovitý obraz ekonomického zaostávania socializmu za Západom dotvárajú aj iné skúsenosti so socialistickými experimentmi vo svete.  Užitočným zdrojom poučenia je osobitne porovnanie ekonomického a celkového vývoja spoločností, ktoré pred rozdelením na socialistickú a kapitalistickú časť žili spolu v jednom štáte ako jeden národ. Takými príkladmi sú Nemecko a Kórea.

Východné Nemecko

Medzi Východným Nemeckom (Nemeckou demokratickou republikou – NDR) a Západným Nemeckom (Nemeckou spolkovou republikou – NSR, respektíve Spolkovou republikou Nemecko – SRN) sa za vyše štyridsať rokov vytvorila veľká priepasť v blahobyte a životnej úrovni ľudí, ktorá sa po ich zjednotení v roku 1990 len pomaly zmenšuje. Dokumentujú to nielen podstatne nižšia technická úroveň a kvalita tovarov a služieb vo Východnom Nemecku ako v Západnom (typu trabant vs. BMW), ale aj podstatne rýchlejší rast ekonomickej výkonnosti, produktivity a životnej úrovne v NSR než v NDR.

Produktivita a ekonomická výkonnosť vo Východnom Nemecku zaostávala za západonemeckou aj podľa oficiálnych a pravdepodobne významne nadhodnotených štatistík. Podľa nich napríklad hrubý domáci produkt Východného Nemecka vzrástol medzi rokmi 1950 až 1989 3,5-násobne, zatiaľ čo v prípade Západného Nemecka až päťnásobne[22] a reálny ekonomický rast v NDR zaostával za rastom v NSR v rokoch 1986 až 1989 až dvojnásobne.[23] Celkový reálny ekonomický rast Východného Nemecka, tak ako aj ostatných socialistických krajín, však bol nadhodnotený aj skrytou a štatisticky nepodchytenou infláciou.

Rok po znovuzjednotení Nemecka ani jedna z piatich spolkových krajín niekdajšej NDR nedosahovala 40 % priemernej ekonomickej úrovne Nemecka v prepočte na HDP na 1 obyvateľa.[24] Pred druhou svetovou vojnou pritom spolkové krajiny neskôr patriace do NDR boli približne na rovnakej ekonomickej úrovni ako krajiny neskôr patriace do NSR, respektíve v roku 1936 dosahovali 103 % priemeru západonemeckých spolkových krajín. Po vyše štyridsiatich rokoch budovania socializmu však bola iba na približne tretinovej úrovni (graf 9).

Graf 9

Reakciou na neslobodný režim a čoraz horšie ekonomické podmienky v NDR (obdobne ako v iných socialistických štátoch) bola masívna emigrácia na kapitalistický Západ, primárne do Západného Nemecka. Zabrániť tomu mal popri ostnatnom drôte na hraniciach aj Berlínsky múr. Práve ten sa stal reálnym symbolom nielen komunistického režimu v NDR, ale aj celkovo podoby socializmu v praxi.

Obdobie neslobody a ekonomického zaostávania Východného Nemecka má zreteľné dôsledky aj v opätovne zjednotenej spolkovej republike. Potvrdzuje to napríklad výrazný odliv obyvateľov, predovšetkým mladých ľudí do 30 rokov[25] zo spolkových krajín bývalej Nemeckej demokratickej republiky do západných spolkových krajín s vyššou ekonomickou úrovňou. Spolkové krajiny, ktoré v rámci NDR prešli socialistickým experimentom, naopak prisťahovalcov zo západného Nemecka priťahujú len v minimálnej miere.

Prechod z centrálne plánovaného hospodárstva na trhové hospodárstvo však pre spolkové krajiny niekdajšej NDR priniesol určité približovanie k ekonomickej úrovni spolkových krajín. Západného Nemecka. Kým po znovuzjednotení Nemecka dosahovala bývala NDR len 33 %[26] HDP na obyvateľa západonemeckej SRN, na prelome milénií to bolo už 60 %[27]. Podobne sa približovala aj produktivita práce v niekdajšom Východnom Nemecku k tej v SRN. V roku 1991 dosahovala len 42 %. V roku 2000 to však už bolo 69 %.

Severná Kórea

Ďalším a stále aktuálnym príkladom je porovnanie diametrálne odlišného ekonomického vývoja a odlišnej kvality života Kórejčanov v severnej časti Kórejského polostrova (v Kórejskej ľudovodemokratickej republike – KĽDR) a v jeho južnej časti (v Kórejskej republike). Severná Kórea sa v ostatných desaťročiach výrazne ekonomicky prepadá a jej obyvatelia upadajú do čoraz väčšej chudoby. Po tom, čo Južná Kórea naštartovala v šesťdesiatych rokoch 20. storočia razantné protrhovo orientované reformy, došlo od sedemdesiatych rokov 20. storočia medzi dvoma Kóreami k výraznému roztváraniu nožníc v ekonomickej úrovni (graf 10). V roku 2015 už dosahoval HDP na obyvateľa Severnej Kórey len necelých 5% Južnej Kórey, respektíve inak povedané, ekonomická výkonnosť na obyvateľa Južnej Kórey je 20-násobne vyššia ako v KĽDR.

Graf 10

Komentár ku grafu 10: Údaje sú prepočítané v historicky a medzinárodne porovnateľných dolároch podľa roku 2011.

Takýto enormne rozdielny vývoj v krajinách jedného národa poukazuje na dôležitosť inštitucionálnych podmienok na ekonomické aktivity, podnikanie, životnú úroveň, zdravie, či slobodu ľudí v nich žijúcich. KĽDR uskutočňujúca model dôsledného a striktného socializmu čoraz viac zaostáva za Kórejskou republikou, ktorá reprezentuje spoločensko-ekonomický model s malou vládou, minimálnymi reguláciami a slobodnými trhmi so systémom ochrany vlastníckych práv. Príkladom dôsledkov ekonomického zaostávania je nižší vek dožitia v KĽDR ako v Južnej Kórei o približne 10 rokov a  šesťnásobne vyššia miera dojčenskej úmrtnosti (tabuľka 1).

Tabuľka 1: Porovnanie vybraných ukazovateľov KĽDR a Kórejskej republiky

KĽDR

(Severná Kórea)

Kórejská republika (Južná Kórea)

Očakávaný vek dožitia (v rokoch) 

69,2

79,3

Miera dojčenskej úmrtnosti (% na 1000 živonarodených)

26,21

4,08

Index korupcie 2012 – umiestnenie vo svete

174

45

Index ľudskej slobody 2019 (Cato Institute) – umiestnenie svete

27

Index ekonomickej slobody 2019 (Heritage Foundation) – umiestnenie vo svete

180

(posledné miesto)

29

Index slobody tlače 2013 – umiestnenie vo svete

178

50

Globálny index hladovania

19

Ako industrializovaná krajina nie je v zozname

Miera samovrážd (na 100000 obyvateľov)

15,2

2,6

Počet používateľov internetu na 100 obyvateľov

< 0,1

81,5

Zdroj: The Guardian (2016), https://www.theguardian.com/world/datablog/2013/apr/08/south-korea-v-north-korea-compared#data, Miller, Kim, Roberts (2019), Vásquez, Porčnik (2019).

Venezuela

Zo súčasných socialistických krajín spomeňme ešte Kubu a najmä Venezuelu. Tak ako v KĽDR, tak aj v týchto dvoch krajinách je ich režim postavený na neslobode obyvateľov, dochádza v nich k ekonomickému úpadku, chudobe a k výraznej emigrácii občanov (pokiaľ majú takú možnosť). Podľa indexu ekonomickej slobody, zverejneného Heritage Foundationv roku 2019, boli práve tieto tri socialistické krajiny vyhodnotené ako najhoršie vo svete.[28]

Na Kube sa napríklad snažia jej politickí predstavitelia v ostatnom čase postupne a aspoň čiastočne uvoľňovať socialistické prvky, a tým sa vyhnúť ekonomickému kolapsu. Tomu sa nevyhla Venezuela, ktorá je najaktuálnejším príkladom zlyhania socializmu a preto sa jej v ďalšom texte venujeme bližšie. Obyvatelia Venezuely dnes čelia potláčaniu základných slobôd a veľkému prepadu životnej úrovne (aj keď aj v ekonomicky kolabujúcej Venezuele sa začiatkom roka 2020 objavujú príznaky možného odkláňania sa od socializmu).[29] Venezuela sa podľa výsledkov porovnaní Cato Institute z roku 2019 umiestnila v indexe mizérie na poslednom mieste a indexe celkovej ľudskej slobody na predposlednom mieste vo svete.[30]

Do nástupu prezidenta Huga Cháveza k moci v roku 1999 dosahovala Venezuela najvyššiu ekonomickú úroveň z krajín Južnej Ameriky. V súčasnosti je však ďalším príkladom zlyhania socializmu v praxi. Dnes napríklad významne ekonomicky zaostáva za Čile a Uruguajom, hoci ešte v roku 1999 ich ekonomicky prevyšovala (graf 11).

Graf 11

Tzv. „socializmus 21. storočia,“ o ktorého vybudovanie sa pokúšal Hugo Chávez po svojom nástupe k moci v roku 1999, si získal hlasných a početných podporovateľov aj medzi ľavicovými intelektuálmi na Západe. Po ekonomickom kolapse v dôsledku Chávezovej politiky sa však k socialistickému charakteru tohto režimu postupne hlásiť prestali. Opäť sa objavila téza, že ani „socializmus 21. storočia“ nebol „ten skutočný“ socializmus.[31]

Pod ekonomický kolaps Venezuely sa pritom podpísalo práve uplatňovanie socialistických princípov v praxi. Napríklad znárodňovanie firiem a nahrádzanie manažérskeho vedenia armádou alebo úradníkmi viedlo k rastúcej neefektívnosti. Ako ukazujú údaje Medzinárodnej energetickej agentúry,[32] priemerná ročná produkcia ropy, hlavnej exportnej komodity Venezuely, klesla od začiatku tisícročia do roku 2017 o tretinu (pozri graf v prílohe 4).[33] Zatiaľ čo po nástupe Huga Cháveza k moci Venezuela vyvážala ropu do „spriatelených“ krajín, napríklad na Kubu, za „zvýhodnené“ ceny, v súčasnosti štát musí v dôsledku kolapsu ropného priemyslu dokonca surovinu nakupovať v zahraničí a ideologicky spriaznenému režimu na Kube dodávať so stratou.[34]

Prepad produkcie ropy ilustruje škody, ktoré potláčanie vlastníckych práv a trhových princípov spôsobilo. Kým na prelome milénií vo Venezuele podnikalo viac ako 650 000 súkromných spoločností do roku 2018 ich počet klesol na asi 140 000.[35] Cenová regulácia znemožnila podnikom získavať kľúčové trhové informácie prostredníctvom cien a od roku 2005 sa práve v dôsledku nej stávajú mnohé výrobky, vrátane potravín a liekov, nedostatkovými. V dôsledku regulácie cien a monetárnej kontroly si podniky nedokážu zabezpečiť dostatok vstupov dovozom zo zahraničia ani predať produkciu na domácom trhu so ziskom.[36]

Nezamýšľaným dôsledkom uplatňovania socialistickej politiky vo Venezuele je prepad životnej úrovne a masívna emigrácia z krajiny. Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov[37] vyhnalo násilie, nedostatok potravín, liekov a základných služieb z krajiny až 4,5 miliónov ľudí, teda vyše 15 % celkovej populácie Venezuely. Väčšina z tých čo ostali sa dostávajú do čoraz väčšej chudoby. Napríklad podľa údajov Caracas Chronicles[38] žilo v roku 2017 až 87 % obyvateľov Venezuely v chudobe a 61 % v extrémnej chudobe (graf 12).

Graf 12

Kým nedostatok jedla sa podpísal pod pokles priemernej hmotnosti obyvateľov Venezuely v roku 2017 o 11 kilogramov[39], nedostatok základného vybavenia, liekov a pomôcok v zdravotníctve sa prejavuje v zhoršujúcom sa zdravotnom stave obyvateľstva. Podľa údajov z rokov 2015 – 2016[40] vzrástla úmrtnosť matiek pri pôrodoch o 65 % a novorodenecká úmrtnosť o viac ako 30 %. Výskyt malárie sa zvýšil z necelých 100 000 prípadov v roku 2014 na viac ako 600 000 prípadov v roku 2018.

„Socializmus 21. storočia“ sa tak vo Venezuele – rovnako ako v prípade ďalších socialistických experimentov vo svete – premietol do reality ekonomickým zlyhaním, prepadom životnej úrovne, autokratickým a represívnym režimom a neslobodou jeho občanov.

Príklady Venezuely, KĽDR, Východného Nemecka a mnohých ďalších krajín potvrdzujú, že zlyhanie socializmu v Československu nebolo dôsledkom chybnej aplikácie socializmu v pomeroch jednej krajiny, ale že socialistické experimenty vždy zlyhali a zlyhávajú v rôznych krajinách sveta.

Záver

Československo sa počas obdobia rokov 1948 až 1989 neustále ekonomicky prepadalo v porovnaní so západnými ekonomikami. Zatiaľ čo jeho ekonomická úroveň podľa HDP na obyvateľa bola na začiatku socializmu podobná ako napríklad v Nemecku, Rakúsku a Fínsku, tak tak po vyše 41 rokoch tohto spoločenského experimentu už bola menej ako polovičná oproti západonemeckej a mierne nadpolovičná oproti rakúskej a fínskej ekonomickej úrovni (pričom reálna ekonomická výkonnosť bola pravdepodobne nižšia kvôli štatisticky nadhodnotenému HDP za socializmu).

Medzinárodne porovnania preukazujú podobné ekonomické zaostávanie aj ostatných bývalých socialistických krajín za trhovými ekonomikami. Najextrémnejším rozdielom je napríklad dodnes rozdelená Kórea na socialistickú Severnú Kóreu a kapitalistickú Južnú Kóreu, kde dnes severná časť dosahuje menej ako 5 % ekonomickej vyspelosti Južnej Kórey.

Uvedené empirické fakty, podložené dlhodobými trendmi a kolapsy krajín bývalého sovietskeho bloku a dnes napríklad Severnej Kórey, či Venezuely sú historickým dôkazom, že centrálne plánované, regulované a riadené ekonomiky s verejným vlastníctvom výrobných prostriedkov vždy ekonomicky zlyhávajú a zaostávajú za trhovými ekonomikami so súkromne vlastnenými kapitálovými statkami. Uplatňovanie socializmu v spoločnostiach je tak slepou cestou k ekonomickej vyspelosti krajiny a životnej úrovne ľudí v nej. V realite sa potvrdzuje, že socializmus môže byť a vždy skôr alebo neskôr bol a je udržiavaný autokratickým, príkazovým a represívnym režimom s totalitnými prvkami, ktorý vedie k neslobode jeho občanov.

Historické skúsenosti s ekonomickým a technologickým zaostávaním socialistických krajín a ich kolapsy sú tak systémovým dôsledkom experimentov so socialistickou spoločnosťou, nie chybnej realizácie socialistických myšlienok. Potvrdzujú teoretické argumenty Ludwiga Misesa, Friedricha Hayeka a iných mysliteľov o systematickom ekonomickom a morálnom zlyhávaní socializmu. Socializmus je preto nielen historický, ale aj teoretický omyl, ktorý protirečí podstate človeka, ľudskej slobode a ide proti existencii civilizovanej spoločnosti. Podkopáva totiž jej nutné atribúty a pravidlá, z ekonomických napríklad vlastníctvo a podnikanie, ceny, konkurenciu, obchod, trh, ekonomický zisk a do značnej miery peniaze.

Na systémové ekonomické zlyhanie socializmu ako prvý poukázal Ludwig von Mises už v roku 1920.[41] Podarilo sa mu navyše o jeho argumentoch presvedčiť Otta Bauera, vplyvného mysliteľa sociálnodemokratickej strany v Rakúsku, ktorá v tom čase reálne uvažovala nad prechodom krajiny na socializmus.[42] Tým možno prispel k tomu, že Rakúsko sa nestalo socialistickou krajinou. Slovensko si však ako súčasť Československa pod vplyvom Sovietskeho zväzu experiment so socializmom vyskúšalo v praxi.   

Celkový obrázok reálneho socializmu ako ekonomicky zlyhávajúcej spoločnosti vyskladáme v nasledujúcich kapitolách pomocou konkrétnych údajov v rôznych oblastiach života, najmä na Slovensku a v Československu medzi rokmi 1948 až 1989. Táto kapitola je preto rámcovým východiskom pre ďalší text publikácie, ktorý hlbšie rozvádza realitu potvrdzujúcu ekonomické zaostávanie socializmu za Západom z pohľadu životnej úrovne a kvality života ľudí, vyvracia ekonomické mýty o ňom a približuje podstatu a príčiny ekonomického zaostávania a zlyhávania socializmu v praxi.

Príloha 3: Porovnanie vývoja ekonomickej úrovne Československa a vybraných západných krajín

Komentáre ku grafom v prílohe 3:

  1. Údaje sú prepočítané v historicky a medzinárodne porovnateľných dolároch podľa roku 2011.
  2. Údaje o HDP na obyvateľa v Československu v rokoch 1938 až 1947 nie sú v tejto databáze historicky a medzinárodne porovnateľných údajov k dispozícii.
  3. Údaje o HDP na obyvateľa v Československu od roku 1993 ako hypotetickej krajiny prezentujeme v grafoch len ilustračne ako doplnenie k vývoju HDP na obyvateľa Českej republiky a Slovenskej republiky v tomto období a naznačenie potenciálneho pokračovania dlhodobého vývoja HDP na obyvateľa Československa a jeho porovnania s inými krajinami.

Príloha 4: Produkcia ropy vo Venezuele

Literatúra

Amnesty International (2018), Venezuela: Unattended health rights crisis is forcing thousands to flee. Dostupné online: https://www.amnesty.org/en/latest/news/2018/03/venezuela-unattended-health-rights-crisis-is-forcing-thousands-to-flee/.

Benke, G. (1963), Zo správy “Študijná cesta vo Švédsku“, Bulletin potravinárskeho výskumu, 2/1963, číslo 1, s. 43. Dostupné online: http://www.vup.sk/index.php?mainID=2&navID=36&version=1&volume=2&article=1334.

Bottom, N., R., Gallati, R. J. (1984), Industrial Espionage: Intelligence Techniques and Countermeasures, Oxford : Butterworth-Heinemann Ltd..

Broadberry, S., Klein, A. (2011), Aggregate and Per Capita GDP in Europe, 1870-2000: Continental, Regional and National Data with Changing Boundaries, Scandinavian Economic History Review, 60:1, 79-107. Dostupné online: https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/03585522.2012.651306?scroll=top&needAccess=true&journalCode=sehr20.

Burda, M. C., Weder, M. (2017), The Economics of German Unification after Twenty-five Years Lessons for Korea, Humboldt-Universität, The University of Adelaide, Australia. Dostupné online: http://sfb649.wiwi.hu-berlin.de/papers/pdf/SFB649DP2017-009.pdf.

Calvert, B. (2002), Flying Concorde,The Full Story. Ramsbury : The Crowood Press Ltd..

Caracas Chronicles (2018), ENCOVI: A Staggering Hunger Crisis in Cold, Hard Numbers, February 21, 2018. Dostupné online: https://www.caracaschronicles.com/2018/02/21/encovi-2017/.

Central Intelligence Agency (2019), The World Factbook: Venezuela. Dostupné online: https://www.cia.gov/LIBRARY/publications/the-world-factbook/geos/ve.html.

Easterly, W., Fischer (1994), The Soviet Economic Decline: Historical and Republican Data, NBER Working Paper No. 4735. Dostupné online: http://www.nber.org/papers/w4735.

FOCUS (2018), Prieskum verejnej mienky. Záverečná správa z prieskumu verejnej mienky. Dostupné online: http://www.konzervativizmus.sk/article.php?6198.

Fridlyander, I. N. (2002), Sad Epic of the Tu-144. Archived 28 September 2011 at the Wayback Machine, Messenger of Russian Academy of Sciences, №1, 2002.

Gonda, P., Morvay, K. (2002), Ekonomika Slovenska v transformácii. In: Konzervatívne pohľady jar-leto 2002, Bratislava : Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika.

Gordon, Y., Komissarov, D., Rigmant (2015), V. Tupolev Tu-144. The Soviet Supersonic Airliner, Atglen : Schiffer Publishing Ltd.

Hanke, S. (2019), Hanke’s Annual Misery Index 2018: The World’s Saddest (and Happiest) Countries, Cato Institute. Dostupné online: https://www.cato.org/publications/commentary/hankes-annual-misery-index-2018-worlds-saddest-happiest-countries.

Harrison, M. (1993), Soviet Economic Growth since 1928: The Alternative Statistics of G. I. Khanin, EUROPE-ASIA Studies, Vol. 45, No 1, 141 – 167.

Hayek, F. (1995), Osudná domýšlivost: Omyly socialismu, Praha : Sociologické nakladatelství.

Hayek, F. (1945), The Use of Knowledge in Society, The American Economic Review, 35 (4), pp. 519-530. Dostupné online: https://www.cato.org/sites/cato.org/files/articles/hayek-use-knowledge-society.pdf (v českom preklade „Využití znalostí ve společnosti“: http://www.monumenttotransformation.org/atlas-transformace/html/v/vedeni/vyuziti-znalosti-ve-spolecnosti.html).

Horwitz, S. (2015), Pomýlené HDP. Dostupné online: https://iness.sk/sk/stranka/11118-Pomylene-HDP.

Johnson, K. (2018), How Venezuela struck it poor, Foreign Policy. Dostupné online: https://foreignpolicy.com/2018/07/16/how-venezuela-struck-it-poor-oil-energy-chavez/.

Kamininski, B. (1994), The Legacy of Communism, East-Central European Economies in Transition, Washington : Joint Economic Committee.

Labrador, R., C. (2019), Venezuela: The Rise and Fall of a Petrostate. Council on Foreign Relations. Dostupné online: https://www.cfr.org/backgrounder/venezuela-crisis.

Lebiedzik, M. (2014), „The Position of the Czechoslovak Economy in the Global Economy in the Years 1945 – 1989“, Internatoinal Conference on Global Economy, Commerce and Service Science, Karviná : Shool of Business Administration.

Lenin, V. I. (1954), Spisy 29, Bratislava : Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, s. 272.

Loužek, M. (ed., 2005), Měříme HDP správně? Sborník textů, Praha: Centrum pro ekonomiku a politiku. Dostupné online: http://cepin.cz/docs/dokumenty/sbor39.pdf.

Masefield, Peter, G.  (1972), Can Concorde make a profit?,  In: Flight International. London : Reed Elsevier,  s. 214–216.

Mavrokordatos, T., Stascinsky, S., Michael, A. (2010), Germany: Twenty Years After the Union, International Business & Economics Research Journal, April 2010.

Miller, T., Kim, A., Roberts, J. (2019), 2019 Index of Economic Freedom, Washington : The Heritage Foundation. Dostupné online: https://www.heritage.org/index/pdf/2019/book/index_2019.pdf.

Mises, L. ([1920] 1990), Economic Calculation in the Socialist Commonwealth, Auburn : Mises Institute. Dostupné online: https://mises-media.s3.amazonaws.com/Economic%20Calculation%20in%20the%20Socialist%20Commonwealth_Vol_2_3.pdf.

Mises, L. ([1940] 2012), The Education of Austro-Marxist, Mises Institute. Dostupné online: https://mises.org/libr[ary/education-austro-marxist vybraté z Mises, L. (1940),  Memoirs, chapter 2: “Etatism.”

Moon, H. (1989), Soviet SST: The Technopolitics of the Tupolev-144, London : Orion Books.

Niemietz, K. (2019), Socialism: The Failed Idea that Never Dies, London : Institute of Economic Affairs. Dostupné online: https://iea.org.uk/publications/socialism-the-failed-idea-that-never-dies/.

Niemietz, K. (2017), But that wasn´t REAL socialism!, Institute of Economic Affairs, 4. 8. 2017. Dostupné online: https://iea.org.uk/but-that-wasnt-real-socialism-part-3-venezuela/.

Nintil (2017), The Soviet Union: From farm to factory. Stalin’s Industrial Revolution. Dostupné online: https://nintil.com/the-soviet-series-from-farm-to-factory-stalins-industrial-revolution/.

Nintil (2016), The Soviet Union: GDP growth. Dostupné online: https://nintil.com/the-soviet-union-gdp-growth/.

Nugent, J. (2018), Venezuela campaign: the seized means of production, Adam Smith Institute. Dostupné online: https://www.adamsmith.org/blog/venezuela-campaign-the-seized-means-of-production.

Pataj, R. (2018), Václav Havel nezlikvidoval slovenské zbrojovky, zavrieť ich chceli už komunisti, Denník N 19.12.2017.

Röhl K. H. (2009), Strukturelle Konvergenz der ostdeutschen Wirtschaft. Dostupné online: https://www.iwkoeln.de/fileadmin/publikationen/2009/53527/trends01_09_6.pdf, s. 2.

Sequera, V. (2018), Venezuelans report big weight losses in 2017 as hunger hits, Reuters, 21. 2. 2018. Dostupné online: https://www.reuters.com/article/us-venezuela-food/venezuelans-report-big-weight-losses-in-2017-as-hunger-hits-idUSKCN1G52HA.

Sleifer, J. (2006), Planning ahead and falling behind: the East German economy in comparison with West Germany, 1936 – 2002. Berlin : Akademie Verlag.

Soto, J. H. (2012), Socializmus, ekonomická kalkulácia a podnikanie, Bratislava : Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika.

UNHCR (2019), Venezuela Situation. Dostupné online: https://www.unhcr.org/venezuela-emergency.html [cit. 15.12.2019].

Tupy, M. (2016), A beginner´s guide to socialist economics, Human Progress. Dostupné online: https://capx.co/a-beginners-guide-to-socialist-economics/.

Uhlig, H. (2008), The slow decline of East Germany, Journal of Comparative Economics, vol. 36, s. 517 – 541. Dostupné online: http://home.uchicago.edu/huhlig/papers/uhlig.joce.2011.pdf.

U.S. Energy Information Administration (2019), Venezuela, Short-Term Energy Outlook June 2019. Dostupné online: https://www.eia.gov/international/analysis/country/VEN.

Vásquez, I., Porčnik, T. (2019), The Human Freedom Index 2019, Washigton: Cato Institute, the Fraser Institute, and the Friedrich Naumann Foundation for Freedom. Dostupné online: https://www.cato.org/sites/cato.org/files/human-freedom-index-files/2019-human-freedom-index-update-2.pdf.

***

Maddison Project Database (2018), Bolt, J., Inklaar, R., Jong, H., Zanden, J. L., “Rebasing ‘Maddison’: new income comparisons and the shape of long-run economic development”, Maddison Project Working paper 10, University of Groningen. Dostupné online: https://www.rug.nl/ggdc/historicaldevelopment/maddison/releases/maddison-project-database-2018/.

The World Bank (2020), World Development Indicators. Dostupné online: https://databank.worldbank.org/reports.aspx?source=2&country=VEN.

Poznámky pod čiarou

  1. Formulácie o porovnaní „socializmu so Západom“ v texte kapitoly sú v takejto podobe uvádzané z dôvodu formulačného zjednodušenia. Vyjadrujú porovnanie socialistického Československa a iných socialistických krajín s kapitalistickými krajinami uplatňujúcimi hodnoty západnej civilizovanej spoločnosti. Ako socialistické krajiny sú prezentované tie, v ktorých výrazne dominovali alebo dominujú prvky socialistického spoločenského systému (primárne centrálne plánovaná, riadená a regulovaná ekonomika a verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov) a ako kapitalistické tie, v ktorých prevažovali alebo prevažujú črty kapitalistického spoločenského systému (primárne spontánna spoločenská spolupráca jednotlivcov v rámci slobodného trhu a súkromné vlastníctvo v systéme vymáhateľných legitímnych vlastníckych práv), hoci v určitej miere a podobe deformované aj socialistickými prvkami.

  2. FOCUS (2018).

  3. „Začala sa nová epocha svetových dejín. Ľudstvo sa zbavuje poslednej formy otroctva: kapitalistického čiže námedzného otroctva. Ľudstvo oslobodzujúc sa od otroctva prechádza prvý raz k skutočnej slobode.“ (Lenin, 1954, s. 272)

  4. Ukazovateľ HDP je použitý na porovnávanie a prezentovanie trendov ekonomickej výkonnosti v rôznych krajinách iba ilustračne a s ohľadom na jeho metodologické obmedzenia a čiastočnú výrokovú schopnosť na rámcové medzinárodné porovnávanie v dlhodobom časovom horizonte. Dôvodom jeho využitia je najmä jeho medzinárodne porovnateľná dostupnosť. Jeho metodologické obmedzenia však spočívajú napríklad v zahrňovaní pozitívneho príspevku „vládnej spotreby a vládnych investícií“ k HDP. Steven Horwitz v tomto kontexte upozorňuje napríklad: „HDP nám hovorí o tom, že ľudia produkujú veci, ale nehovorí o tom, či tieto veci skutočne prispievajú k zlepšeniu ich životov. Sovietsky zväz tak mohol produkovať „veci“, ale keď pozriete na životný štandard bežného občana, tak tieto produkty sa zmysluplne nepremietli aj do kvality jeho života. […] Viac fyzických statkov neznamená nevyhnutne, že tie statky aj zlepšujú životy. […] V skutočnosti to, na čom nám naozaj záleží, keď kupujeme materiálny statok, nie je vec ako taká, ale rozsah služieb, ktoré nám dokáže poskytnúť.“ (Horwitz, 2015) Ďalšie súvislosti týkajúce sa problémov merania HDP sú k dispozícii napríklad v zborníku Centra pro ekonomiku a politiku Měříme správně HDP? (Loužek, 2005).  

  5. Tieto a iné v publikácii použité údaje týkajúce sa HDP na obyvateľa sú prepočítané prostredníctvom medzinárodných dolárov, zohľadňujúcich rozdiely v cenových hladinách porovnávaných krajín (Maddison Project Database, 2018).

  6. Pozri Maddison Project Database (2018), Broadberry-Klein (2011), Kaminski (1994) a Lebiedzik (2014). Napríklad podľa porovnaní Svetovej banky dosiahol HDP na obyvateľa v roku 1938 rovnakú úroveň v Československu ako v Rakúsku a Fínsku (Kaminiski, 1994).

  7. K nárastu vykazovaného HDP na obyvateľa Československa pravdepodobne prispelo aj odčlenenie ekonomicky zaostalejšej Podkarpatskej Rusi z neho v roku 1938.

  8. Keďže historicky a medzinárodne porovnateľné údaje databázy Maddison Project za Československo nie sú k dispozícii za rok 1947, tak ten nie je možné prezentovať ako východiskovú ekonomickú úroveň pred komunistickým prevratom vo februári 1948.

  9. Podľa Maddison Project Database (2018). Prezentované 18. miesto Československa v roku 1948 zohľadňuje aj predpokladané vyššie umiestnenie Luxemburska (z dôvodu jeho pravdepodobne vyššej ekonomickej úrovne), hoci táto databáza vykazuje údaje za neho až od roku 1950. V tom roku však Luxembursko dosahovalo dvojnásobne vyššiu úroveň HDP na obyvateľa ako Československo.

  10. O nadhodnocovaní a falšovaní údajov  HDP v ZSSR je viac k dispozícii napríklad v Harrison (1993), Easterley, Fischer (1994), Nintil (2016) a Nintil (2017).

  11. Kazimour (1970), s. 105.

  12. Landau, Průcha (1994), s. 19.

  13. Benke (1963), s. 43.

  14. Bottom, Gallati (1984).

  15. Gordon, Komissarov, Rigmant (2015).

  16. Moon (1989).

  17. Fridlyander (2002).

  18. Gordon, Komissarov, Rigmant (2015).

  19. Calvert (2002).

  20. Moon (1989).

  21. Masefield (1972), s. 214 – 216.

  22. Sleifer (2006), s. 50.

  23. Mavrokordatos, Stascinsky, Michael (2010).

  24. Burda, Weder (2017).

  25. Uhlig (2008).

  26. Zdroje sa v tomto prípade nepatrne líšia. Uvádza sa údaj 31 % i 33 % (porovnaj Röhl, 2009 a Sleifer, 2006).

  27. Röhl (2009).

  28. Miller, Kim, Roberts (2019).

  29. Pred zverejnením publikácie sa v januári 2020 objavili prvé informácie, ktoré napovedajú o možnosti určitého uvoľňovania socialistických prvkov vo Venezuele, a to o potenciálnej privatizácii jej ropného priemyslu. Prezident Maduro totiž navrhol predaj väčšinových podielov štátnych podnikov ropného priemyslu zahraničným korporáciám (napríklad podľa Bloomberg: https://www.bloomberg.com/news/articles/2020-01-27/venezuela-weighs-privatizing-oil-as-it-faces-economic-freefall).

  30. Pozri Hanke (2019) a Vásquez, Porčnik (2019).

  31. Niemietz (2017) a bližšie Niemietz (2019).

  32. U.S. Energy Information Administration (2019).

  33. Produkciu ropy budú navyše podľa Medzinárodnej energetickej agentúry ďalej negatívne ovplyvňovať pohľadávky zahraničných firiem voči venezuelskej vláde, nedostatok skúsených manažérov a pracovníkov, chýbajúce technológie či klesajúce kapitálové výdavky.

  34. Johnson (2018).

  35. Nugent (2018).

  36. Central Intelligence Agency (2019).

  37. UNHCR (2019).

  38. Caracas Chronicles (2018).

  39. Sequera (2018).

  40. Amnesty International (2018).

  41. Mises publikoval svoj článok v roku 1920 pod názvom „Die Wirtschaftsrechnung im sozialistischen Gemeinwesen“. V anglickom vydaní vyšiel pod názvom „Economic Calculation in the Socialist Commonwealth“ (Mises, 1975; 1990). Primárne ekonomické argumenty o zlyhávaní socializmu rozpracoval na tom, že bez súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov, slobodných trhov a slobody podnikania nemôže dochádzať k dobrovoľným výmenám, nevznikajú reálne ceny a preto nie je možná racionálna ekonomická kalkulácia a spoločenská kooperácia. Ďalšie argumenty k tomu neskôr pridal Friedrich Hayek, keď napríklad uviedol, že centrum nemôže poznať všetky relevantné informácie a nedokáže racionálne rozhodovať, lebo znalosti sú v spoločnosti rozptýlené, decentralizované a využiteľné iba jednotlivcami, pričom môžu byť objavované a tvorené len spontánne v reálnom konkurenčnom prostredí. Rozpracoval ich teóriou rozptýlených znalostí v článku „The Use of Knowledge in Society“ (Hayek, 1945). V neskorších prácach (vrátane poslednej knihy The Fatal Conceit: The Errors of Socialism, ktorá vyšla v českom preklade pod názvom Osudná domýšlivost: Omyly socialismu) rozšíril ekonomické argumenty o morálno-kultúrne zdôvodnenie zlyhávania socializmu. Slovenskému čitateľovi tiež dávame do pozornosti napríklad knihu J. H. Sota Socializmus, ekonomická kalkulácia a podnikanie (Soto, 2012). Keďže však text kapitoly (ako aj publikácie) je primárne zameraný na realitu socializmu, tak v ňom nevenujeme osobitný priestor teoretickým východiskám a iným teoretickým súvislostiam.

  42. Mises ([1940] 2012).

Peter Gonda

Peter Gonda je riaditeľ a ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, externý lektor ekonómie na Univerzite Komenského v Bratislave a Slovak Senior Fellow of the Cobden Centre. Od júna 2005 je koordinátor cyklu prednášok renomovaných zahraničných osobností na Slovensku v rámci projektu Conservative Economic Quarterly Lecture Series (CEQLS), od januára 2007 koordinátor a lektor seminárov Akadémie klasickej ekonómie (AKE) a od septembra 2017 vedúci projektu Búranie mýtov o socializme a sociálnom štáte, v rámci ktorého vznikla táto publikácia. V publikačnej činnosti a v akademických a verejných prednáškach sa zameriava na princípy ekonómie a ekonomického myslenia, fungovanie slobodnej ekonomiky a spoločnosti, politickú ekonómiu, verejné financie, peniaze a menový systém a ekonomické aspekty Európskej únie. Je autorom knihy Eurozóna a alternatívy európskej ekonomickej integrácie (2013), autorom a editorom ďalších publikácií a štúdií. Peter Gonda je ženatý, má dve deti a žije v Bratislave.

Radovan Potočár

Radovan Potočár vyštudoval hospodársku politiku a medzinárodné vzťahy na Masarykovej univerzite v Brne a na Karlovej univerzite v Prahe. V magisterskej práci sa zaoberal prokremeľskou propagandou na internete. Okrem toho vyštudoval odbor scenáristika a dramaturgia na FAMU v Prahe, knižne mu vyšla zbierka poviedok Nádych (KK Bagala, 2018). Pracuje ako redaktor spravodajských portálov Energie-portal.sk a Odpady-portal.sk v oblasti energetiky, odpadov a priemyselnej ekológie.

Peter Krištofóry

Peter Krištofóry vyštudoval manažment na KU v Ružomberku a cestovný ruch na Ekonomickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Počas doktorandského štúdia pôsobil ako vysokoškolský pedagóg a po jeho skončení ako manažér zahraničného obchodu. V súčasnosti je stredoškolským pedagógom a externým spolupracovníkom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Vo svojej publikačnej činnosti sa venoval problematike liberálnych reforiem, podnikateľského prostredia, cestovného ruchu, komparácii ekonomických systémov, histórii podnikania a eliminácii chudoby tretieho sveta. Je fascinovaný evolúciou vo všetkých oblastiach.