Radovan Potočár Úvod
Pozitívne vnímanie socialistického hospodárstva sa u ľudí dodnes spája aj s priaznivým hodnotením jeho konkurenčnej schopnosti na trhoch v zahraničí. U nemalej časti obyvateľov v súčasnosti panuje presvedčenie, že medzinárodný obchod v rámci RVHP (Rady vzájomnej hospodárskej pomoci)[1] bol efektívny a pre nás prospešný. Zároveň majú predstavu, že vývoz socialistického Československa bol vo svete úspešný a naše výrobky boli v zahraničí veľmi vyhľadávané. Potvrdili to napríklad výsledky prieskumu agentúry FOCUS z apríla 2018, podľa ktorých sa až dve tretiny opýtaných (66 %) stotožnili s výrokom, že „československé výrobky mali v zahraničí do roku 1989 skvelé meno a vyvážali sa do celého sveta“.[2]
Komunisti počas vyše štyridsiatich rokov vládnutia opakovali, že takáto ekonomická „spolupráca“ socialistických krajín je efektívnejšia a úspešnejšia ako kapitalistický medzinárodný obchod a pre ich občanov je prospešnejšia. Zdôrazňovali tiež, že socialistický tábor bude vďaka tomu ekonomicky sebestačný, teda že si vystačí bez obchodu so západnými kapitalistickými krajinami.
Realita sa však od dnešných predstáv mnohých ľudí a oficiálnych vtedajších komunistických proklamácií v mnohých ohľadoch líšila.
2.3.1 Podstata zahraničného obchodu socialistického Československa
Fungovanie zahraničného obchodu a iných ekonomických vzťahov Československa so zahraničím v období socializmu vychádzalo z podmienok socialistického hospodárstva, ktoré sme opísali v predchádzajúcej kapitole. Hlavný rozdiel medzi poňatím zahraničného obchodu a jeho cieľmi medzi vyspelými kapitalistickými krajinami a štátmi východného bloku spočíval v tom, že štáty riadiace sa marxisticko-leninskou ideológiou sa usilovali o maximálnu hospodársku a finančnú sebestačnosť (autarkiu), kedy by sa zahraničný obchod stal len pomocným zdrojom centrálne plánovanej ekonomiky.[3] Cieľ úplnej ekonomickej sebestačnosti však bol z ekonomického pohľadu zvrátený a v praxi nerealizovateľný.
V Československu bol zároveň zo zákona vývoz a dovoz všetkého tovaru monopolizovaný a vykonávať ho mohli len štátne podniky na tento účel zriadené ministerstvom obchodu.[4] Československo sa hneď od začiatku režimu zviazalo mnohými zahranično-obchodnými zmluvami s inými socialistickými krajinami. Od vstupu do RVHP v roku 1949 muselo svoju ekonomiku preorientovať podľa sovietskeho vzoru a požiadaviek vydávaných Moskvou.
Zahraničný obchod v Československu a iných socialistických štátoch RVHP tak v značnej miere podliehal rozhodnutiam komunistických funkcionárov ZSSR. Príkladom politického ovplyvňovania československého zahraničného obchodu je kontrakt na dodávku zbraní, vrátane 15 tankov T-34/85 a 50 samohybných diel SD-100, za 87 miliónov USD medzi Československom a Jemenom v roku 1956. „Československo malo dostať len 30 % tejto ceny a i tá mala byť splatná za 10 rokov s jednopercentným úrokom. Tento „výhodný“ obchod bol pridelený zo strany ZSSR a československé vedenie ho muselo splniť, i keď samo si bolo vedomé ekonomickej absurdnosti obchodu.“[5] Tzv. spriateleným režimom Československo bežne „predávalo“ svoje tovary za jednostranne výhodných podmienok pre nich, napríklad prostredníctvom pôžičiek poskytnutých československou stranou. Platobná disciplína našich partnerov však bola slabá – hodnota celkových vývozných pohľadávok Československa bola v roku 1990 voči Sýrii viac ako 1 mld. USD, Iraku 400 miliónov USD či Líbyi 160 miliónov USD.[6]
Od roku 1949 sa československé hospodárstvo začalo zameriavať na rozvoj ťažkého, osobitne zbrojárskeho, priemyslu, ktorý bol náročný na náklady aj dovoz surovín, pričom tradičné a dovtedy úspešné československé odvetvia (sklársky, potravinársky, textilný, či obuvnícky priemysel) ustupovali do úzadia[7]. Podľa interných pravidiel RVHP bolo Československo tiež povinné ostatným členom poskytovať bezplatný prístup k jeho patentom, licenciám a technickej dokumentácii.
Československo sa ako ekonomicky rozvinutá a priemyselná krajina dostala do tohto spolku ekonomicky významne zaostalejších, ktoré pod taktovkou Sovietskeho zväzu očakávali od československej strany skôr pomoc ako vzájomne prospešný obchod. Československo v bartrovej (nepeňažnej) výmene nezriedka zamieňalo hotové výrobky za suroviny a energie, predovšetkým ropy a zemného plynu zo Sovietskeho zväzu. Československé výrobky síce mali vďaka rigidné nastaveným pravidlám zabezpečené odbytiská na trhoch štátov RVHP, avšak bez ohľadu na ich kvalitu a vynaložené náklady.
Dôsledky tohto systému boli zrejmé už krátko po jeho zavedení a postupne sa čoraz viac prehlbovali. Napríklad Goldmann a Kouba v roku 1976 uviedli:
„Strata efektívnosti, spôsobená nepriaznivým vývojom výrobných nákladov, sa javí ako nutný dôsledok eliminácie trhového mechanizmu v rozhodujúcej oblasti ekonomiky. Podniky, ktoré boli izolované od svetového vývoja, ako sa premieta na svetových trhoch, dlhodobým pôsobením tzv. pevných veľkoobchodných cien, neboli vystavené pôsobeniu objektívnych síl, ktoré by preverovali vhodnosť, akosť, technickú úroveň a hospodárnosť výroby“.[8]
Umožňovalo to uskutočňovať ekonomické stratégie s úplným ignorovaním energetickej a surovinovej náročnosti, čo viedlo k neustálemu plytvaniu.[9] Ekonomický tlak na československé podniky z uvedených dôvodov preto zvonka nijako priamo nepôsobil a podniky nemali ani prístup k informáciám o realizačných cenách svojich výrobkov na zahraničných trhoch. Tieto údaje by napokon aj tak nemohli hrať nijakú rolu v ich ekonomickom rozhodovaní, keďže zahraničný obchod bol plne monopolizovaný a výroba riadená centrálne (viac v kapitole 2.2 Centrálne riadené hospodárstvo bez súkromného vlastníctva).
Čoraz väčším problémom sa stávali aj rozdiely medzi svetovými a vnútornými cenami, ktoré vznikali v dôsledku odlišného menového vývoja, ale aj relatívnym rastom reálnych výrobných nákladov v pomere k nákladom rozhodujúcich svetových výrobcov.[10]
Osobitným dôsledkom bola silná energetická závislosť našej ekonomiky od Sovietskeho zväzu, ktorá pretrváva dodnes v podobe závislosti Slovenska na dodávkach ropy, zemného plynu a jadrového paliva z Ruska. Takáto energetická závislosť predstavovala veľký problém v minulosti a predstavuje aj naďalej významné riziká do budúcnosti, a to nielen v ekonomickej, ale aj politickej rovine, napríklad v podobe využitia dodávok ropy ako nátlakového nástroja.
2.3.2 Vývoj a teritoriálna štruktúra československého zahraničného obchodu
Vývoz československých výrobkov a obchod so zahraničím mal podľa cieľov socialistického režimu rýchlo rásť. Realita však centrálne určeným plánom nezodpovedala. Päťročný plán ustanovený zákonom z roku 1948 stanovoval nárast objemu zahraničného obchodu približne o 40 % do roku 1953, v skutočnosti vzrástol ani nie o tretinu.[11] Celkový obrat zahraničného obchodu počas obdobia socializmu síce rástol, úroveň kapitalistického Československa z konca tridsiatych rokov 20. storočia však prekonal až v roku 1959.[12]
Výrazná väčšina zahraničného obchodu bola realizovaná s inými socialistickými štátmi, predovšetkým členmi RVHP a do vyspelých kapitalistických štátov smerovala len menšia časť československého vývozu. To limitovalo devízové zdroje štátu a tým pádom i objem dovozu surovín, strojov a modernejších zariadení z týchto štátov. Podiel zahraničného obchodu socialistického Československa s vyspelými kapitalistickými štátmi na celkovom objeme zahraničného obchodu klesol z 46 % v roku 1948 na 15 % v nasledujúcom desaťročí a približne na takej úrovni bol aj začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia (tabuľka prílohy 6). Podobne aj podiel vývozu socialistického Československa do kapitalistických štátov klesol z 44 % v roku 1948 na 16 % v roku 1983 (grafy 17 a 18 a tabuľka prílohy 5). Počiatočná predstava o ekonomickej sebestačnosti socialistického bloku v zahraničnom obchode sa v realite ukázala ako ilúzia. Bez dovozov z vyspelých kapitalistických štátov sa socialistické krajiny nezaobišli.
Graf 17
Graf 18
Ako sme však už uviedli, výrazne dominoval vývoz do socialistických krajín, predovšetkým do štátov RVHP. Naopak, vývoz československých výrobkov do vyspelých kapitalistických štátov od prevratu vo februári 1948 postupne klesol z 2,38 mld. Kčs v roku 1948 na 1,05 mld. Kčs v roku 1958. Následne začal československý vývoz do vyspelých kapitalistických krajín v absolútnych číslach opäť rásť, hoci na vyspelé západné trhy smerovala len menšia časť československého exportu (15 % v roku 1953 oproti 44 % v roku 1948). Najväčšími odbytiskami československých výrobkov boli socialistické štáty, z nich najmä Sovietsky zväz. Vývoj československého vývozu podľa jeho teritoriálnej orientácie znázorňuje graf 19.
Graf 19
Československí producenti vyvážajúci na menej rozvinuté a menej náročné trhy postupne strácali so svojou západnou konkurenciou dych. Skutočnosť, že československí výrobcovia vyvážali najmä do ostatných ekonomicky menej rozvinutých socialistických štátov, tiež vypovedala o nízkej, slabnúcej a čoraz viac za Západom zaostávajúcej konkurencieschopnosti a efektívnosti československej ekonomiky.
V tomto kontexte napríklad Goldmann a Kouba v roku 1976 konštatovali:
„Ak naše stroje dosahujú na západoeurópskych trhoch vcelku menej než dve tretiny kilogramových cien porovnateľného sortimentu našej kapitalistickej konkurencie, hoci na ne vynaložený náklad spoločenskej práce je mnohokrát dokonca vyšší, sú to dôsledky nižšej technickej úrovne, nedostatočnej akosti chápanej v najširšom zmysle slova, nedostatočného vybavenia a servisu a podobne“.[13]
Československé výrobky, ktoré v minulosti mali podľa týchto autorov „povesť vysokého vkusu a kvality“, tvorili v šesťdesiatych rokoch 20. storočia, najmä na západných trhoch, často len doplňujúci sortiment k akostne a cenovo menej náročným kategóriám produktov. K rastúcej cenovej disparite po roku 1948 prispievala svojím dielom i nepružná práca obchodných organizácií a tiež colné a iné obchodnopolitické prekážky.
2.3.3 Tovarová štruktúra československého zahraničného obchodu
Okrem toho, že objem československého vývozu do socialistických štátov výrazne prevyšoval objem exportu na trhy vyspelých kapitalistických krajín, líšil sa aj svojou štruktúrou. Najväčšiu časť československého exportu do socialistických štátov tvorili stroje, zariadenia a nástroje, menším dielom sa na exporte podieľali priemyselné spotrebné tovary a palivá, minerálne suroviny a kovy (príloha 8 a graf 21).
Z vývozu na trhy vyspelých kapitalistických krajín tvorili stroje a zariadenia relatívne menšiu časť. Oproti vývozu do socialistických krajín tvorili väčšiu časť potravinárske a poľnohospodárske výrobky (teda suroviny rastlinného a živočíšneho pôvodu, chovný dobytok a iné zvieratá, suroviny pre výrobu potravinárskeho tovaru a potravinárske výrobky), ďalej priemyselné spotrebné tovary, palivá, minerálne suroviny a kovy (príloha 8 a graf 20).
Pri vývoze do kapitalistických štátov pritom Československo muselo akceptovať trhové princípy. V obchode s inými socialistickými štátmi však naopak obchodná výmena v mnohých prípadoch vychádzala skôr z politických a ideologických požiadaviek než ekonomickej kalkulácie. Tento rozdiel možno demonštrovať na príklade vývozu bojových vozidiel pechoty v rokoch 1981 až 1985. Kým do socialistických štátov sa ich z ČSSR vyviezlo asi 3 750 so stratou 1,24 mld. Kčs, do nesocialistických krajín ich smerovalo asi 1 320, pričom zisk bol 2,3 mld. Kčs.[14]
Úsilím socialistického Československa bolo zvyšovať predovšetkým svoje exporty strojárskych výrobkov, teda produkcie s relatívne väčšou pridanou hodnotou. Strojárske výrobky boli jedinou tovarovou kategóriou, ktorej bol venovaný samostatný cieľ päťročného plánu pre rok 1960.[15] Avšak kým centrálne stanovený plán ukladal zvýšenie exportu strojárskych výrobkov o 104 % do roku 1960 oproti roku 1955, skutočný nárast predstavoval 68,6 % (3,04 mld. Kčs v roku 1955 a 5,1 mld. Kčs v roku 1960).[16] Československý vývoz v tejto tovarovej kategórii po období rastu v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia už len stagnoval, a to v prípade vývozu do socialistických i nesocialistických štátov (grafy 20 a 21).
Graf 20
Komentár ku grafu 20: Nesocialistické krajiny zahŕňajú vyspelé kapitalistické štáty a rozvojové krajiny.
Graf 21
Vzájomný obchod medzi štátmi RVHP navyše čelil viacerým vnútorným poruchám. „Sťažovaný bol napríklad iracionálnym systémom vzájomných platieb v transferových rubľoch, ktoré však neboli konvertibilné, takže krajiny s aktívnou obchodnou bilanciou v rámci RVHP neboli schopné využiť tento prebytok na nákup tovarov nikde inde.“[17]
Problémy, ktoré boli pre československé socialistické hospodárstvo charakteristické na národnej úrovni, predovšetkým výpadky dodávok, nedostatok vstupných surovín a ďalšie poruchy dodávateľsko-odberateľských vzťahov, sa premietali aj do zahraničného obchodu. Ilustruje to napríklad úryvok z Bulletinu potravinárskeho výskumu Výskumného ústavu potravinárskeho z roku 1965:
„V súčasnej dobe sú k dispozícii dobre laboratórne prepracované podklady pre začatie prevádzky v národnom podniku Vitana Byšice. V strojnej realizácii však došlo vinou nedodávok k omeškaniu. Je škoda, že sme stratili náskok pracne získaný na laboratórnom výskume. Koordinátorom tejto úlohy je Nemecká demokratická republika, Výskumný ústav chladiarenský, Magdeburg, na výskume spolupracuje Bulharská ľudová republika, Maďarská ľudová republika, Poľská ľudová republika, Rumunská ľudová republika a Sovietsky zväz“.[18]
2.3.4 Rámcové porovnanie zahranično-ekonomických vzťahov Československa pred a po období socializmu
V období prvej Československej republiky patrili ešte viaceré kapitalistické štáty k najvýznamnejším dovozcom československých výrobkov. Tieto odbytiská však Československo po roku 1948 v dôsledku nútenej reorientácie na socialistické „trhy“ takmer stratilo.
Najväčším dovozcom československých výrobkov v období pred druhou svetovou vojnou bolo Nemecko. V roku 1937 dosiahol objem nášho exportu do Nemecka 1,8 miliardy Kčs.[19] V priebehu päťdesiatych rokov 20. storočia však Československo už vyvážalo do Nemecka tovary v celkovej hodnote rádovo iba v stovkách miliónov Kčs a na úroveň roka 1937 sa náš export do Nemecka vrátil až v roku 1960.
Druhým najväčším importérom československých tovarov boli pred 2. svetovou vojnou Spojené štáty americké. Po roku 1948 sa objem ich dovozu z Československa prepadol takmer o 90 %. V nasledujúcich desaťročiach československý vývoz do USA postupne rástol, ale počas obdobia socializmu sa už na úroveň z roka 1937 nevrátil. V prípade exportov do Spojeného kráľovstva, ktoré bolo v roku 1937 naším tretím najvýznamnejším odbytovým trhom, sa Československu podarilo prekonať úroveň z roku 1937 až v roku 1974. V tom istom roku prekonal absolútny objem z roku 1937 aj vývoz do Francúzska a Rakúska.
Po roku 1989 prešiel slovenský vývoz po tovarovej i teritoriálnej stránke zásadnou zmenou štruktúry. Do krajín bývalého socialistického bloku smeruje len menšia časť slovenského exportu – predovšetkým do susednej Českej republiky, Poľska a Maďarska. Až 88,5 % exportu zo Slovenska v roku 2018 smerovalo do krajín OECD, z toho výrazná väčšina (celkovo 84,9 %) do členských štátov EÚ.[20] Najväčším dovozcom slovenských produktov je Nemecko, do ktorého v roku 2018 smerovalo 22,2 % exportu SR. Nasledujú Česko, Poľsko, Francúzsko, Maďarsko, Taliansko a Rakúsko (príloha 7). Z hľadiska tovarovej štruktúry v slovenskom exporte v roku 2018 dominovali stroje, prístroje, elektrické zariadenia a prístroje na záznam a reprodukciu obrazu a zvuku (31,3 % celkového vývozu), vozidlá a iné dopravné zariadenia (30,7 %)[21].
Z uvedeného vyplýva, že kým počas socializmu smerovala veľká väčšina nášho exportu na menej rozvinuté socialistické trhy, slovenské výrobky sa v súčasnosti dokážu neporovnateľne lepšie uplatniť na rozvinutých západných trhoch.
Rámček 3: Návštevnosť Prahy a Viedne zahraničnými turistami
Oblasťou, ktorá dobre ilustruje zahranično-ekonomické vzťahy Československa pred a po období socializmu, je zahraničný cestovný ruch. V jeho prípade dokumentuje zlyhanie socialistického režimu napríklad porovnanie návštevnosti hlavného mesta Rakúska a Československa, Viedne a Prahy.
Až do vypuknutia druhej svetovej vojny, keď cestovný ruch ako jav takmer prestal existovať, obe mestá dosahovali podobnú návštevnosť. Po skončení vojny v období obrovského boomu cestovného ruchu v západnom svete však komunisti železnou oponou Prahu uzavreli, čo sa v nasledujúcich desaťročiach odzrkadlilo na zaostávaní Prahy za Viedňou z hľadiska návštevnosti zahraničnými turistami.
Potenciál pre mestský cestovný ruch Prahy jednoznačne vidieť na štatistikách od roku 1990. Po páde komunistického režimu a otvorení hraníc návštevnosť Prahy začala rapídne rásť (graf 22) a neskôr v roku 2004 návštevnosťou prekonala Viedeň.[22]
Graf 22
Záver
Výmena tovarov a služieb medzi štátmi socialistického bloku nebola postavená na trhových princípoch, neriadila sa trhovými cenami a nepodliehala preto ani racionálnej ekonomickej kalkulácii. Československo bolo pod vplyvom ZSSR nútené uzatvárať obchodné partnerstvá a kontrakty nevýhodné pre československú stranu a budovať hospodárstvo, ktoré bolo energeticky a zdrojovo závislé na ZSSR. Podniky neboli vystavené konkurencii na svetových trhoch. V dôsledku toho absentoval tlak na zefektívňovanie výroby, skvalitňovanie a inovovanie produkcie.
Zahraničný obchod Československa prešiel po komunistickom puči v roku 1948 zásadnou premenou aj z hľadiska teritoriálnej a tovarovej orientácie. Československý vývoz sa postupne preorientoval z vyspelých kapitalistických krajín, Nemecka či USA, na ekonomicky zaostalejšie socialistické štáty. Kým vývoz do krajín socialistického bloku tvorili z najväčšej časti stroje a zariadenia, do vyspelých západných štátov sa nám darilo vyvážať produkciu strojárstva menej. Značnú časť vývozu tvorili tovary s nízkou pridanou hodnotou – poľnohospodárske produkty a potraviny, minerálne suroviny či kovy.
Po novembri 1989 sa zahraničný obchod postupne preorientoval na vyspelé západné trhy, predovšetkým členské krajiny EÚ, a hlavnou zložkou nášho vývozu sa stali stroje a zariadenia. Negatívnym dedičstvom minulosti však zostáva silná zdrojová a energetická závislosť na Rusku, predovšetkým na rope a zemnom plyne.
Príloha 5: Vývoz Československa podľa skupín štátov
ROK | Vývoz celkom (mil. Kčs) | Vývoz do socialistických štátov (mil. Kčs) | Vývoz do kapitalistických štátov (mil. Kčs) | Podiel kapitalistických štátov |
1948 | 5 422 | 2 147 | 2 384 | 44% |
1953 | 7 153 | 5 582 | 1 054 | 15% |
1958 | 10 895 | 7 668 | 1 842 | 17% |
1963 | 17 723 | 13 382 | 2 713 | 15% |
1968 | 21 638 | 15 342 | 4 158 | 19% |
1973 | 35 322 | 24 954 | 7 707 | 22% |
1978 | 63 609 | 48800 | 11466 | 18% |
1983 | 103 838 | 77454 | 17069 | 16% |
Zdroj: Historická štatistická ročenka ČSSR (1985), 17-1, s 320
Príloha 6: Obrat zahraničného obchodu Československa podľa skupín štátov
ROK | Obrat zahraničného obchodu celkom (v mil. Kčs) | Obchod so socialistickými štátmi (v mil. Kčs) | Obchod s vyspelými kapitalistickými štátmi (v mil. Kčs) | Podiel vyspelých kapitalistických štátov |
1948 | 10 329 | 4 096 | 4 705 | 46 % |
1953 | 13 483 | 10 574 | 1 994 | 15 % |
1958 | 20 667 | 14 560 | 3 745 | 18 % |
1963 | 33 277 | 24 820 | 5 381 | 16 % |
1968 | 43 793 | 31 319 | 8 871 | 20 % |
1973 | 71 127 | 49 340 | 16 790 | 24 % |
1978 | 131 683 | 95 749 | 27 283 | 21 % |
1983 | 206 850 | 158 981 | 34 321 | 17 % |
Zdroj: Historická štatistická ročenka ČSSR (1985), 17-1, s 320
Príloha 7: Teritoriálna štruktúra slovenského exportu v roku 2018
Štát | Podiel na exporte |
Nemecko | 22, 2 % |
Česká republika | 11,7 % |
Taliansko | 5,8 % |
Rakúsko | 5,8 % |
Poľsko | 7,7 % |
Maďarsko | 6 % |
Francúzsko | 6,3 % |
Spojené kráľovstvo | 4,5 % |
Španielsko | 2,9 % |
USA | 3,3 % |
Holandsko | 2,2 % |
Rumunsko | 2,5 % |
Rusko | 1,9 % |
Švajčiarsko | 1,5 % |
Čína | 1,7 % |
iné | 14 % |
Zdroj: Štatistický úrad SR (2020)
Príloha 8: Tovarové zloženie československého vývozu do nesocialistických a socialistických štátov (v miliónoch Kčs)
| stroje, zariadenia a nástroje | palivá, minerálne suroviny a kovy | chemické výrobky, hnojivá a kaučuk | stavebné hmoty a ostatné výrobky pre priemysel | priemyselné spotrebné tovary | potravinárske a poľnohosp. výrobky | celkom | ||
| 1948 | nesocialistické štáty | 515 | 647 | 166 | 195 | 1115 | 637 | 3275 |
| socialistické štáty | 584 | 598 | 135 | 84 | 548 | 198 | 2147 | |
| 1953 | nesocialistické štáty | 223 | 122 | 44 | 72 | 486 | 624 | 1571 |
| socialistické štáty | 2807 | 1715 | 157 | 48 | 386 | 469 | 5582 | |
| 1958 | nesocialistické štáty | 908 | 463 | 124 | 120 | 726 | 886 | 3227 |
| socialistické štáty | 3817 | 1899 | 137 | 77 | 1278 | 460 | 7668 | |
| 1963 | nesocialistické štáty | 1215 | 548 | 129 | 101 | 959 | 1389 | 4341 |
| socialistické štáty | 7259 | 2738 | 368 | 134 | 2285 | 598 | 13382 | |
| 1968 | nesocialistické štáty | 1926 | 1284 | 269 | 153 | 1356 | 1308 | 6296 |
| socialistické štáty | 8747 | 2529 | 673 | 237 | 2567 | 589 | 15342 | |
| 1973 | nesocialistické štáty | 2791 | 2495 | 606 | 207 | 2230 | 2039 | 10368 |
| socialistické štáty | 14905 | 3600 | 1056 | 714 | 3889 | 790 | 24954 | |
| 1978 | nesocialistické štáty | 4994 | 3396 | 1033 | 383 | 3616 | 3387 | 16809 |
| socialistické štáty | 28630 | 6369 | 2030 | 1091 | 7160 | 1520 | 46800 | |
| 1983 | nesocialistické štáty | 8553 | 5687 | 2756 | 552 | 4506 | 3360 | 26384 |
| socialistické štáty | 48386 | 9054 | 3244 | 1888 | 12325 | 2557 | 77454 |
Komentár k tabuľke v prílohe 8: Nesocialistické krajiny zahŕňajú vyspelé kapitalistické štáty a rozvojové krajiny.
Zdroj: Historická štatistická ročenka ČSSR (1985): 17-7, s. 326-327
Literatúra
Dostrašil, K., Jedlička, V., Kohn, L. (1966), Vztahy čs. podniků při vývozu a dovozu, Praha : Státní nakladatelství technické literatury.
Fabianková, K., Johnson, Z. (2013), Hospodářská (ne)kooperace mezi zeměmi EHS a RVHP na příkladu Spolkové republiky Německo a Československa. In: Szobi, P. a kol.: Vliv politických systémů na vývoj středoevropských ekonomik po roce 1945, Praha : Vysoká škola ekonomická.
FOCUS (2018), Prieskum verejnej mienky. Záverečná správa z prieskumu verejnej mienky. Dostupné online: http://www.konzervativizmus.sk/article.php?6198.
Goldmann, J., Kouba, K. (2002), Hospodářský růst v ČSSR, Praha : Academia, nakladatelství Československé akademie věd.
Kamininski, B. (1994), The Legacy of Communism, East-Central European Economies in Transition, Washington : Joint Economic Committee.
Kádár, B. (2013), Differences in the Spatial Patterns of Urban Tourism in Vienna and Prague, In: Urbani Izziv, ročník 24, číslo 2. 2013. Dostupné online: https://www.academia.edu/7201740/Differences_in_the_spatial_patterns_of_urban_tourism_in_Vienna_and_Prague.
Landau, Z., Průcha, V. (1994), The Rise, Operation and Decay of Centrally Planned Economies in Central-Eastern and South-Eastern Europe after World War II, In: The System of Centrally Planned Economies in Central-Eastern and South-Eastern Europe after World War II and the Causes of its Decay, Prague: University of Economics.
Lebiedzik, M. (2014), The Position of the Czechoslovak Economy in the Global Economy in the Years 1945 – 1989, International Conference on Global Economy, Commerce and Service Science, Karviná: Shool of Business Administration.
Londák, M. (2007), Rok 1968 a ekonomická realita, Bratislava : Historický ústav SAV vo vydavateľstve Prodama s.r.o.
Mihálik, D. (2017), Analýza: Efektivita zbrojárskej výroby na Slovensku za čias budovania socializmu. Armádní noviny. Dostupné online: http://www.armadninoviny.cz/efektivita-zbrojarskej-vyroby-na-slovensku-za-cias-socializmu.html.
Schneider, J. (1945), Potravinářský výzkum koordinovaný v rámci RVHP, Bulletin potravinárskeho výskumu, 4, 1945, č. 3, s. 57. Dostupné online: http://www.vup.sk/index.php?mainID=2&navID=36&version=1&volume=4&article=1593.
***
Historická štatistická ročenka ČSSR (1985), Hlavný redaktor Jaroslav Jelínek. – 1. vyd. – Praha, Bratislava : ALFA; Nakladatelství technické literatury, 1985. Vyd.: Federálny štatistický úrad.
Štatistický úrad SR, Celkový dovoz a celkový vývoz podľa tried harmonizovaného systému. Dostupné online: http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=xts.run&m=portal/cc.xts&gohome= [cit. 20. 2. 2020].
Štatistický úrad SR, Celkový dovoz a celkový vývoz podľa kontinentov a ekonomických zoskupení. Dostupné online: http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=xts.run&m=portal/cc.xts&gohome=.
Zákon č. 241/1948 Zb. z. o prvom päťročnom hospodárskom pláne rozvoja. Dostupné online: https://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/17989/1/2.
Zákon č. 63/1958 Zb. o druhom päťročnom pláne rozvoja národného hospodárstva Československej republiky. Dostupné online: http://www.epi.sk/zz/1958-63.
Poznámky pod čiarou
-
Rada vzájomnej a hospodárskej pomoci (RVHP): medzištátna hospodárska organizácia bývalých socialistických krajín v rokoch 1949 až 1991 so sídlom v Moskve. Založilo ju šesť štátov: ZSSR, Poľsko, Československo, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko. Od roku 1950 sa stala členom NDR. Od tohto roku bolo členom RVHP taktiež Albánsko, ktoré však od roku 1961 prestalo s RVHP spolupracovať a v roku 1987 organizáciu opustilo aj formálne. Od roku 1962 bolo členom aj Mongolsko, od roku 1972 Kuba a od roku 1978 aj Vietnam. Od roku 1964 čiastočne s RVHP spolupracovala aj Juhoslávia. ↑
-
FOCUS (2018). ↑
-
Fabianková, Johnson (2013), s. 178. ↑
-
Dostrašil, Jedlička, Kohn (1966), s. 15. ↑
-
Mihálik (2017). ↑
-
Tamže. ↑
-
Bortlová (2013), s. 57. ↑
-
Goldmann, Kouba (1976), s. 86. ↑
-
Kaminiski (1994), s. 15 – 16. ↑
-
Goldmann, Kouba (1976), s. 86. ↑
-
Historická štatistická ročenka (1985), s. 320. ↑
-
Tamže. ↑
-
Goldmann, Kouba (1976), s. 85. ↑
-
Mihálik (2017). ↑
-
paragraf 7 Zákona č. 63/1958 Zb. o druhom päťročnom pláne rozvoja národného hospodárstva Československej republiky ↑
-
Historická štatistická ročenka ČSSR (1985): 17-6, s. 326. ↑
-
Landau, Průcha (1994), s. 21. ↑
-
Schneider (1945). ↑
-
Historická štatistická ročenka ČSSR (1985): 17-3, s. 323. ↑
-
Štatistický úrad SR (2020). ↑
-
Tamže. ↑
-
Kádár (2013) s. 101. ↑
