René Bílik
René Bílik pochádza zo Skalice a je profesorom teórie literatúry a dejín slovenskej literatúry na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, rektorom Trnavskej univerzity a súčasne samostatným vedeckým pracovníkom Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave. Vo svojej vedeckej a odbornej práci sa sústreďuje predovšetkým na podoby slovenskej literatúry, literárneho a kultúrneho života na Slovensku po roku 1945. Jeho knižné práce o tejto problematike a predovšetkým o fenoméne socialistickej literatúry a literatúry socialistického realizmu vyšli pod názvom Industrializovaná literatúra (1994) a Duch na reťazi (2008). Okrem toho napísal monografie Ľubomír Feldek (2000) a Historický žáner v slovenskej próze (2008). Sumarizáciou jeho publicistických aktivít je kniha No a čo! (2001). V rokoch 1994 – 1998 bol viceprimátorom mesta Pezinok, následne v rokoch 1998 – 2002 prednostom Okresného úradu v Pezinku, pracoval aj ako redaktor časopisu Kultúrny život a OS a v deväťdesiatych rokoch bol predsedom Obce spisovateľov Slovenska. Je ženatý a má dve deti.
Peter Gonda
Peter Gonda je riaditeľ a ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, externý lektor ekonómie na Univerzite Komenského v Bratislave a Slovak Senior Fellow of the Cobden Centre. Od júna 2005 je koordinátor cyklu prednášok renomovaných zahraničných osobností na Slovensku v rámci projektu Conservative Economic Quarterly Lecture Series (CEQLS), od januára 2007 koordinátor a lektor seminárov Akadémie klasickej ekonómie (AKE) a od septembra 2017 vedúci projektu Búranie mýtov o socializme a sociálnom štáte, v rámci ktorého vznikla táto publikácia. V publikačnej činnosti a v akademických a verejných prednáškach sa zameriava na princípy ekonómie a ekonomického myslenia, fungovanie slobodnej ekonomiky a spoločnosti, politickú ekonómiu, verejné financie, peniaze a menový systém a ekonomické aspekty Európskej únie. Je autorom knihy Eurozóna a alternatívy európskej ekonomickej integrácie (2013), autorom a editorom ďalších publikácií a štúdií. Peter Gonda je ženatý, má dve deti a žije v Bratislave.
Soňa Gyarfašová
Soňa Gyarfašová je novinárka, venuje sa vyrovnávaniu s dvoma totalitami, témam slobody a spravodlivosti. Vyštudovala žurnalistiku a právo, študovala na Univerzite Komenského v Bratislave, na Universität Regensburg a na univerzite Savonlinnan Yliopisto vo Fínsku. Otázku právneho postavenia bývalých politických väzňov na Slovensku spracovala pre Gedenkstätte Berlin-Hohenschönhausen. V Slovenskom rozhlase pripravuje reláciu Osudy, ktoré písalo 20.storočie, kde prináša príbehy pamätníkov 20. storočia, v televízii pripravila scenáristicky a režijne dokumentárne cykly - Osudy k 70. výročiu druhej svetovej vojny, Osudy - politické procesy z 50. rokov, Cesta k deportáciam. Reportáže o obetiach totalít pripravovala šesť rokov aj v relácii Reportéri. Ako editorka sa podieľala na vzniku knihy Alexander Bachnár - Mojich sto rokov. Píše do Denníka N a Sme. Za novinársku prácu získala v roku 2011 Cenu Nadácie otvorenej spoločnosti a v roku 2019 Výročnú cenu literárneho fondu.
Daniela Kandilaki
Daniela Kandilaki je výskumnou pracovníčkou so zameraním na manažment zdravotníckych služieb a lektorkou kvality v zdravotníctve na FM VŠE Praha. Jej pôsobiskom je Institut managementu zdravotnických služeb FM VŠE. Spolupracuje s WHO a European Observatory na projekte HSPM (The Health Systems and Policy Monitor). Má titul Ph.D. z oblasti manažmentu zdravotníctva na FM VŠE Praha a vo svojej dizertačnej práci sa venovala oblasti finančnej ochrany v zdravotníctve. Pôsobila na riadiacich pozíciách u rôznych poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Popri akademickej kariére pôsobí ako konzultant v sektore zdravotníctva.
Radovan Kazda
Radovan Kazda vyštudoval odbor krajinné inžinierstvo na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Osem rokov pôsobil ako odborný pracovník vo Výskumnom ústave závlahového hospodárstva a nástupníckych organizáciách. Od roku 2000 sa venuje environmentálnej politike ako analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, od roku 2009 aj ako vydavateľ a novinár online denníkov a printového mesačníka so zameraním na priemyselnú ekológiu. Organizuje odborné konferencie a diskusie so zameraním na odpadové hospodárstvo a životné prostredie. Je spoluautorom viacerých publikácií so zameraním na poľnohospodársku a environmentálnu politiku. Pravidelne bloguje a vystupuje v médiách. Od roku 2020 je poslancom Národnej rady SR, kde pôsobí vo Výbore pre hospodárske záležitosti.
Peter Krištofóry
Peter Krištofóry vyštudoval manažment na KU v Ružomberku a cestovný ruch na Ekonomickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Počas doktorandského štúdia pôsobil ako vysokoškolský pedagóg a po jeho skončení ako manažér zahraničného obchodu. V súčasnosti je stredoškolským pedagógom a externým spolupracovníkom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Vo svojej publikačnej činnosti sa venoval problematike liberálnych reforiem, podnikateľského prostredia, cestovného ruchu, komparácii ekonomických systémov, histórii podnikania a eliminácii chudoby tretieho sveta. Je fascinovaný evolúciou vo všetkých oblastiach.
Tomáš Krištofóry
Tomáš Krištofóry je historik ekonomických teórií, absolvent VŠE v Prahe. V súčasnosti ako externý doktorand kultúrnej ekonómie v Rotterdame píše dizertáciu o F. A. Hayekovi. V nej spracúva doteraz nezhodnotené archívne materiály na tému kultúrnej ekonómie, súvisiace s Hayekovou poslednou a nedokončenou knihou The Fatal Conceit. V poslednej dobe bol spoluautorom série videí a komentárov Nadácie F. A. Hayeka k 120. výročiu jeho narodenia či prakticko-politickej štúdie Inštitútu environmentálnej politiky Ako pretriediť triedený zber.
Lukáš Krivošík
Lukáš Krivošík je redaktor internetového denníka Postoj.sk. Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského. V minulosti pôsobil ako ekonomický redaktor týždenníka .týždeň a komentátor spravodajského portálu aktuality.sk. Žije v Pezinku, je ženatý a má jedno dieťa. Zaujímajú ho nezamýšľané dôsledky účelových ľudských konaní.
Juraj Krúpa
Juraj Krúpa je od roku 2016 riaditeľom programu Bezpečnosť a obrana v Slovenskom inštitúte pre bezpečnostnú politiku. Predtým pôsobil Juraj Krúpa pôsobil na Ministerstve obrany SR, kde nadobudol skúsenosti s obrannou politikou, krízovým manažmentom, ako aj s bilaterálnymi a multilaterálnymi vzťahmi. V rokoch 2013-2016 pôsobil na Stálej delegácii SR pri NATO. Je držiteľom titulu PhDr. z medzinárodných vzťahov na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Absolvoval Program on Advance Terrorism Studies na George C. Marshall Center for Security Studies v Garmisch-Partenkirchene, v Nemecku, ako aj Program o bezpečnosti v ázijsko-pacifickom priestore na Univerzite národnej obrany v Pekingu. Juraj Krúpa je autorom viacerých odborných článkov a štúdií, ktoré boli publikované na Slovensku aj v zahraničí.
Ivan Kuhn
Ivan Kuhn bol rokoch 1989-90 členom Okresného koordinačného výboru VPN v Rožňave. Vyštudoval politológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1991 – 1995) a medzinárodné vzťahy na University of Kent v Canterbury vo Veľkej Británii (1996 – 1997). V rokoch 1995 – 1997 pracoval ako redaktor zahraničnopolitického oddelenia denníka SME. Od roku 1998 pracoval ako projektový manažér, konzultant a analytik v oblasti projektov financovaných z fondov Európskej únie. V Konzervatívnom inštitúte M. R. Štefánika vedie od roku 2007 projekt zameraný na monitorovanie transparentnosti a objektívnosti rozhodovania o prideľovaní eurofondov a efektívnosti ich využívania na Slovensku. Okrem toho sa venuje problematike verejnej správy, medzinárodných vzťahov, slovenskej zahraničnej a bezpečnostnej politike a problematike európskej integrácie. V rokoch 2004 – 2014 bol autorom analytických Národných správ o výsledkoch prieskumu verejnej mienky Eurobarometer č. 62-80 vypracovávaných pre Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.
Ľubica Löffler
Ľubica Löffler je analytička a konzultantka v spoločnosti Pažitný & Kandilaki, s.r.o. (od 2017), predtým Healthcare Consulting & Research Center, s.r.o. (od 2015). Vyštudovala medzinárodný obchod na Ekonomickej univerzite v Bratislave a Management zdravotníctva na Viedenskej univerzite. V zdravotníctve sú jej hlavnými oblasťami špecializácie zobrazovacie metódy, primárna starostlivosť a manažment nemocníc. Spolupracuje s European Observatory na projekte HSPM (The Health Systems and Policy Monitor).
František Mikloško
František Mikloško sa narodil v Nitre. V roku 1971 ukončil Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave, odbor matematika. V rokoch 1971 až 1983 pracoval na Ústave technickej kybernetiky SAV, v rokoch 1983 až 1989 striedavo pracoval manuálne, striedavo nepracoval. V rokoch 1969 až do pádu komunizmu sa angažoval v tajnej cirkvi. Organizoval náboženské stretnutia mládeže, podieľal sa na tvorbe samizdatov, je jedným zo zvolávateľov Sviečkovej manifestácie za náboženské a občianske práva v marci 1988 v Bratislave. V novembri 1989 sa stal členom Koordinačného centra VPN. Za toto hnutie kandidoval v prvých slobodných voľbách do SNR a v rokoch 1990 až 1992 bol jej predsedom. V rokoch 1990 až 2010 bol poslancom slovenského parlamentu, v rokoch 1992 až 2008 za Kresťanskodemokratické hnutie. V rokoch 2004, 2009 a 2019 kandidoval v priamych voľbách na funkciu prezidenta SR. Je autorom viacerých publicistických kníh, pravidelne publikuje v denníkoch a časopisoch na spoločensko-politické témy. Je ženatý, žije v Bratislave.
František Neupauer
František Neupauer je historik ÚPN, pedagóg a publicista. Venuje sa slovenským dejinám obdobia komunistického režimu. Je autorom článkov, spoluautorom monografií, odborným poradcom pri tvorbe rozhlasových a divadelných hier o dobách neslobody. Je iniciátorom zriadenia Múzea zločinov komunizmu na Slovensku a predsedom OZ Nenápadní hrdinovia, ktoré pripravuje pre učiteľov a študentov konferencie o období komunistického režimu a nabáda študentov, aby vo svojom okolí objavovali ľudí, ktorí nám svojimi postojmi prinavrátili slobodu.
Peter Pažitný
Peter Pažitný pôsobí ako lektor metód ekonomického hodnotenia zdravotníckych programov na Fakulte managementu VŠE Praha. Pôsobí na Institutu managementu zdravotnických služeb FM VŠE. Zároveň je konzultantom v sektora zdravotníctva. Spolupracuje s WHO, Svetovou bankou a European Observatory na projekte HSPM (The Health Systems and Policy Monitor). Je ekonóm a má titul MSc. z manažmentu zdravotných služieb zo Semmelweis University v Budapešti, PhD. z marketingu v zdravotníctve z Ekonomickej Univerzity v Bratislave a doc. z Fakulty managementu VŠE Praha. Bol poradcom v oblasti zdravotnej politiky pre ministrov zdravotníctva na Slovensku, v ČR a v Maďarsku. Je výkonným riaditeľom CEE Health Policy Network.
Radovan Potočár
Radovan Potočár vyštudoval hospodársku politiku a medzinárodné vzťahy na Masarykovej univerzite v Brne a na Karlovej univerzite v Prahe. V magisterskej práci sa zaoberal prokremeľskou propagandou na internete. Okrem toho vyštudoval odbor scenáristika a dramaturgia na FAMU v Prahe, knižne mu vyšla zbierka poviedok Nádych (KK Bagala, 2018). Pracuje ako redaktor spravodajských portálov Energie-portal.sk a Odpady-portal.sk v oblasti energetiky, odpadov a priemyselnej ekológie.
Dušan Sloboda
Dušan Sloboda vyštudoval regionálnu geografiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 2001 – 2004 pracoval na odbore európskej integrácie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR. Od roku 2004 pôsobí v Konzervatívnom inštitúte M. R. Štefánika ako analytik, pričom sa špecializuje na oblasť regionálneho rozvoja (regionálna politika SR a EÚ), verejnej správy (fiškálna decentralizácia a komunálna reforma, regionalizácia Slovenska) a niektorým aspektom vzťahu Slovensko – Európska únia. Od roku 2012 pôsobí v občianskom združení Nové školstvo ako jeden z jeho zakladateľov. Opakovane pôsobí ako asistent poslancov Národnej rady SR (2010 – 2012, 2016 – 2020 a od 2020). Kontinuálne spolupracuje s viacerými mimovládnymi a odbornými organizáciami venujúcimi sa územnej samospráve.
Martin Slosiarik
Martin Slosiarik vyštudoval sociológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1999 pracuje v spoločnosti FOCUS Centrum pre sociálnu a marketingovú analýzu a za ten čas prešiel viacerými pozíciami, čo mu umožnilo spoznať rôzne zákutia výskumu verejnej mienky, ako i marketingového prieskumu. Od roku 2011 je jej riaditeľom. V minulosti pracoval na viacerých medzinárodných výskumných projektoch ako napr. Eurobarometer realizovaný pre Európsku komisiu, World Poll realizovaný pre výskumnú spoločnosť Gallup, Global Attitudes Survey realizovaný pre Pew Research Center a na ďalších. Na Slovensku spolupracoval na výskumoch s viacerými akademickými inštitúciami ako napríklad Sociologickým ústavom SAV, Katedrou politológie UK, Fakultou sociálnych a ekonomických vied UK a ďalšími. Venuje sa predovšetkým voličskému správaniu a aktuálnym spoločenským otázkam. V tejto súvislosti je autorom alebo spoluautorom viacerých odborných príspevkov. V rokoch 2012, 2016 a 2020 koordinoval rozsiahle voličské prieskumy (exit polly) pri parlamentných voľbách. Často komentuje aktuálne spoločenské dianie v médiách.
Boris Strečanský
Boris Strečanský študoval filozofiu a históriu na FF UK, sociálny rozvoj na London Metropolitan University a verejnú politiku a medzinárodné vzťahy na Princetonskej univerzite. V súčasnosti je externým doktorandom Centra Európskych štúdií a medzinárodných vzťahov na FSEV UK. Venuje sa otázkam rozvoja občianskej spoločnosti, filantropie a súvisiacim verejným politikám ale i otázkam kultivácie spoločenskej a historickej pamäti. Je autorom viacerých publikácií a statí o neziskovom sektore, občianskej spoločnosti a súkromnej iniciatíve vo verejný prospech. Boris Strečanský v období Novembra 89 pôsobil v študentskom hnutí. Neskôr viedol vzdelávací program pre manažment životného prostredia. Založil ETP Slovensko, ktoré sa venuje trvalo udržateľnému rozvoju znevýhodnených komunít. Spoluinicioval rozvoj komunitných nadácii na Slovensku. Spolupracoval s Nadáciou Ekopolis, zakladal a viac rokov viedol Centrum pre filantropiu n. o., s ktorým dodnes spolupracuje. Podieľal sa na vzniku portálu ľudiaľuďom.sk. V súčasnosti pôsobí ako konzultant v oblasti rozvoja neziskových organizácií, predovšetkým v postkomunistických krajinách.
Jakub Šimek
Jakub Šimek vyštudoval hospodársku politiku na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Pôsobil v poisťovníctve a v korporátnom sektore. Od marca 2019 pracuje ako bankový analytik na oddelení rizika. Spolupodieľal sa na výpočte daňového bremena, projektu realizovaného Konzervatívnym inštitútom M. R. Štefánika.
Peter Zajac
Peter Zajac sa narodil v Bratislave. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave a absolvoval študijný pobyt v Tübingene (SRN). Pracoval ako vydavateľský redaktor, odborný pracovník KLKaEM a odborný asistent na PF v Nitre, odborný a vedecký pracovník v Literárnovednom ústave (dnes Ústav slovenskej literatúry) SAV v Bratislave, kde pracuje dodnes. V rokoch 1990 – 1998 bol riaditeľom ústavu. V rokoch 1996 – 2011 bol profesorom západnej slavistiky na Inštitúte slavistiky Humboldtovej univerzity v Berlíne, kde je emeritným profesorom. Je emeritným členom Učenej spoločnosti SAV. V roku 1989 bol zakladajúcim členom VPN. V rokoch 1998 – 2001 a 2010 – 2012 bol poslancom NR SR. V súčasnosti je prezidentom Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika v Bratislave a predsedom poroty Ceny Dominika Tatarku. Je autorom literárnovedných publikácií, monografií o výtvarnom umení a kultúrnospoločenskej esejistiky. S Jánom Štrasserom prekladá nemeckú poéziu a divadelné hry. Je ženatý, má päť detí.
Rudolf Zajac
Rudolf Zajac je lekár a manažér. V roku 1975 absolvoval Lekársku fakultu a nastúpil na Urologickú kliniku Lekárskej fakulty UK. V nemocnici pôsobil ako urológ a rádiodiagnostik do roku 1991. V roku 1979 získal atestáciu 1. stupňa z odboru urológia a v roku 1983 atestáciu 2. stupňa. V rokoch 1991 – 2002 bol riaditeľom rakúsko-slovenskej obchodnej spoločnosti Alpine Tatra Alpine a. s., Bratislava. V rokoch 2002 – 2006 bol ministrom zdravotníctva SR. Počas svojho funkčného obdobia presadil zásadnú reformu slovenského zdravotného systému v podobe 6 navzájom prepojených zákonov. V rokoch 2010 – 2013 bol poradcom ministra financií ČR. Od roku 2006 pracuje vo vlastnej poradenskej firmy Health direct s. r. o., kde sa zaoberá poradenstvom v oblasti investícii do zdravotníctva, platobných mechanizmov, manažmentu rizika pacienta, definovania nároku pacienta (BBP basic benefit package). Spolupracuje so Svetovou bankou ako konzultant. Je spolupracovníkom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Je ženatý a má dve deti.
Zuzana Žúžiová
Zuzana Žúžiová vyštudovala archeológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Vo svojich výskumoch sa venovala predovšetkým osídleniu, do čoho spadal okrem iného najmä zber štatistických a mapových údajov a ich vyhodnocovanie. Po skončení štúdia pôsobila v oblasti obchodu a neskôr ako stavebná projektantka. V súčasnosti pôsobí ako stredoškolská pedagogička a externá autorka internetových portálov zaoberajúcich sa životným prostredím. Má široký záber záujmov zahŕňajúcich technické, prírodné i spoločenské vedy.