RÁMCOVÉ TEORETICKÉ A METODICKÉ VÝCHODISKÁ

^[1]

Socializmus je opäť aktuálny a vážny spoločenský problém – na Slovensku, aj inde. U nás a v ostatných štátoch východného bloku sa síce pred vyše tridsiatimi rokmi aj s Berlínskym múrom zrútil, v hlavách mnohých však ostal a do ďalších sa dostal. Veľa ľudí dnes paradoxne verí v životaschopnosť socialistických ideí a volá po väčšej váhe jeho prvkov. Podliehanie mýtom o socializme, príklon k nemu a oživovanie jeho zmutovaných foriem a prvkov podľa nás ohrozuje slobodu, prosperitu a bezpečnosť ľudí a civilizačné základy dnešných spoločností.

Aktuálnou hrozbou je kolektivistické videnie a antikapitalistická mentalita významnej časti verejnosti, intelektuálov a najmä politikov a technokratov s rozhodovacími právomocami. Starší tým navyše infikujú hlavy mladších, pre ktorých sú myšlienky socializmu atraktívne pre ich vábivé heslá. Podporuje ich v tom i rastúca popularita socializmu na Západe, kde s ním tiež nemajú reálnu skúsenosť a vnímajú ho cez „ružové okuliare“.

Dôsledkami uvedených skutočností je väčšia dôvera v štát, podpora jeho rastu a intervencií, menej individuálnej zodpovednosti, reálneho podnikania a individuálnych iniciatív a otupenie ostražitosti ľudí voči odkrajovaniu z ich slobôd.

Aby sme neprišli alebo salámovou metódou neprichádzali o slobodu a prosperitu a nepodpílili si pod sebou civilizačný konár, je dôležité poučiť sa z histórie, demaskovať socializmus a pripomínať jeho podstatu, reálnu tvár a nezamýšľané dôsledky. A práve to je cieľom nasledovného textu – prezentovať socialistický experiment, ktorý v rokoch 1948 až 1989 realizovalo Československo: centrálne plánovanie, riadenie a regulovanie hospodárstva a znemožnenie ľuďom vlastniť majetok, s ktorým by mohli podnikať,^[2] pričom režim hlboko obmedzoval ich verejný a privátny život. Chceme tým prispieť k búraniu pretrvávajúcich mýtov o socializme, primárne sa týkajúcich jeho reálnej podoby u nás, ale aj jeho podstaty.

Publikácia poskytuje ucelený, faktami a argumentmi podložený pohľad širokého expertného tímu autorov na podstatu a realitu socializmu v Československu, ktorý vyvracia pretrvávajúce mýty o ňom. Zameriavame sa v nej na aktuálny, dôležitý a v takejto podobe zatiaľ u nás nespracovaný spoločenský problém. Pripomeňme, že rozšírené podliehanie mýtom o socializme a akceptácia jeho podôb a prvkov podporuje mentalitu podriadenosti a nárokovateľnosti, rast štátu a jeho intervencie, podkopáva reálne podnikanie, zodpovednosť a slobodu ľudí a podlamuje civilizačné základy dnešnej spoločnosti.

Tieto negatívne dôsledky prehlbuje podliehanie mýtom o sociálnom štáte a príklon ľudí k rôznym podobám kolektivizmu. Text publikácie je aj preto výstupom a súčasťou projektu Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Búranie mýtov o socializme a sociálnom štáte. Jeho cieľom je konfrontovať mýty o socializme a sociálnom štáte s realitou a prispieť k ich odbúravaniu a dlhodobej zmene myslenia ľudí vedúcej k posilňovaniu ich zodpovednosti.

Rámcami optiky nášho nazerania s prístupom študentov spoločnosti (na rozdiel od prístupu jej dizajnérov) sú princípy, inštitúty a pravidlá civilizovanej a slobodnej spoločnosti, predovšetkým osobná sloboda a zodpovednosť, dôstojnosť jednotlivého ľudského života a rešpekt k nemu, spravodlivosť, dobrovoľná spolupráca, trh a obchod, konkurencia, súkromné vlastníctvo a rešpekt k nemu, podnikanie a zisk, peniaze, individualita, rodina, poctivosť, zmluvnosť a rovnosť pred právom.

Socializmus vo svojej podstate a v podobe jeho realizovaných inštitucionálnych charakteristík v spoločnosti protirečí týmto nevyhnutným predpokladom civilizovanej spoločnosti a možnostiam ľudí slobodne konať a spolupracovať s ostatnými. Každé socialistické zriadenie v duchu konštruktivistického racionalizmu pretvára ľudí a morálku spoločnosti, vyvoláva triedne konflikty a privoláva vrodené inštinkty malých spoločenstiev, pričom rozvracia evolučne vyvinutú otvorenú spoločnosť a jej morálku.

Socializmus spôsobuje deštrukciu civilizačných základov, čoho súčasťou je i deštrukcia ekonomických zákonitostí, tým aj reálneho fungovania ekonomiky a jej nutných civilizačných inštitútov ako slobodný trh, súkromné vlastníctvo kapitálových statkov, podnikanie, ekonomický zisk či peniaze. V socializme preto nevznikajú reálne ceny a nie je možná racionálna ekonomická kalkulácia a spoločenská spolupráca jednotlivcov v ekonomike. Centrum nemôže poznať všetky relevantné informácie a nedokáže racionálne rozhodovať a koordinovať ekonomické aktivity iných, keďže znalosti sú v spoločnosti rozptýlené, decentralizované, využiteľné iba jednotlivcami a môžu byť objavované a tvorené len v konkurenčnom prostredí.

Práve popretie konkurencie a slobody voľby je kľúčovou bariérou civilizačného napredovania. Centrálne riadený politický a ekonomický systém preto nemá spätné väzby, umožňujúce poučiť sa z chýb a zlepšovať podmienky. Naopak, degeneruje: ekonomicky, morálne a kultúrne upadá.

Socialistickú spoločnosť môže udržiavať a zabezpečovať iba centralizovaný, autoritatívny a represívny režim na čele s monopolne rozhodujúcou elitou, ktorá koncentruje moc a inštitucionálne donucuje ľudí, čo sa potvrdilo aj u nás v období rokov 1948 až 1989. Tá tak vždy rozhoduje nielen o ekonomike a finančnom zabezpečení ľudí, ale aj ich osudoch a životoch. Socializmus preto v jeho nemorálnej a antihumánnej podstate prináša ľuďom neslobodu vo všetkých oblastiach a obmedzenia ich dôstojnosti a bezpečnosti.

Z genetického kódu socializmu vyplýva, že je proticivilizačný, pre ľudí a spoločnosť deštrukčný a každá jeho snaha v ľudskej spoločnosti inherentne vedie k represívnosti, neslobode, nespravodlivosti, poklesu životnej úrovne ľudí a k ekonomickému a morálnemu zlyhaniu. História jeho pokusov to potvrdzuje, nevynímajúc Československo. Jeho dôsledky znášame dodnes.

Princípy slobodnej spoločnosti a tieto a ďalšie teoretické argumenty Friedricha Hayeka, Ludwiga Misesa a iných autorov o systematickom zlyhávaní a rozklade spoločností socializmu sú preto dôležitými východiskami a rámcami publikácie.^[3]

Metodické rámce výskumu

V duchu uvedených princípov, morálno-kultúrnej a ekonomickej kritiky socializmu sa v texte zameriavame na analýzu zlyhania socializmu v Československu počas rokov 1948 až 1989. Aj vďaka optike nazerania na osobnú slobodu a zodpovednosť pritom odkrývame opačné nezamýšľané dôsledky, než deklaroval režim, ktorého snahou bolo zmeniť človeka na svoj obraz do podoby konformného, poslušného, lojálneho a od štátu (teda jeho politickej elity) závislého jedinca. Príkladmi toho sú prierezové „orwelovské“ pojmové dvojičky dobových deklarovaných zámerov vs. skutočností ako sloboda/nesloboda, spravodlivosť/nespravodlivosť, rovnosť/nerovnosť a pokrok/úpadok, ktoré potvrdzujú zvrátenosť režimu a jeho propagandy.

Hlavným prierezovým metodickým prístupom v publikácii je porovnanie reality jednotlivých oblastí a charakteristík v socialistickom Československu s mýtmi, ktoré o nich vytvorila socialistická propaganda a ich vyvrátenie. Ekonomickými, morálnymi a inými argumentmi a faktami konfrontujeme nielen mýty o realite socializmu u nás, ale i mýtus, ktorý sa týka jeho teoretickej podstaty a dobových ideologických východísk, že „socializmus je dobrá myšlienka, ktorá bola len chybne zrealizovaná“.

Zároveň prezentujeme výsledky prierezového výskumu, ukazujúceho mieru represívnosti, obmedzovania slobôd v socializme u nás počas rokov 1948 až 1989 a jeho dôsledkov v podobe deformovaných hodnôt. V tomto dobovom kontexte socializmu používame v texte alternatívne pojmy reálny socializmus, socialistické zriadenie, socialistický režim a komunistický režim, prípadne len skrátene režim.

Realitu režimu konfrontujúcu dnešné mýty o ňom sme identifikovali primárne prostredníctvom hĺbkovej analýzy jednotlivých oblastí a charakteristík socialistického Československa, respektíve Slovenska. K nej sme pristúpili s pokorou a rešpektom k limitom výskumného poznania spoločenských problémov a s multidisciplinárnym vedeckým prístupom: kombináciou ekonómie, široko chápanej kultúry spoločnosti, etiky, práva, histórie, sociológie a iných vedných disciplín. V snahe o komplexný a štruktúrovaný pohľad prezentujeme výsledky výskumu v troch blokoch/sekciách publikácie:

1. Spoločnosť a kultúra,
2. ekonomika a životná úroveň,
3. štát a občan.

Bloky a ich kapitoly sa tematicky dopĺňajú a vzájomne prelínajú. Odvíjajú sa od prierezovej a z pohľadu slobôd a ďalších civilizačných hodnôt kľúčovej kapitoly o totalitnej povahe režimu až po na ňu nadväzujúce kapitoly, ktoré sú zamerané na dominantný vzťah socialistického štátu k jeho občanom (právo, územno-správny a volebný systém a bezpečnosť). Naším zámerom je zároveň uchopiť a prepojiť súčinnosť morálno-kultúrnych a ekonomických argumentov, faktov a oblastí.

V analýze sa so snahou o identifikovanie príčinných súvislostí a podstaty problému v jednotlivých oblastiach zameriavame na celé obdobie reálneho socializmu u nás. Osobitne si všímame jeho záverečnú podobu v osemdesiatych rokoch 20. storočia. Tam, kde je to relevantné, však rozoberáme aj jeho ďalšie jednotlivé obdobia. Súčasťou analýz sú tiež komparácie. Výsledky reálneho socializmu v Československu či na Slovensku porovnávame (najmä v ekonomickej sekcii) s úrovňou na Západe (napríklad v Rakúsku) v tom istom čase, ako aj s demokratickým Československom z obdobia rokov 1918 až 1938 a so súčasnosťou u nás po roku 1989. Okrem hĺbkovej analýzy socialistického Československa stručne analyzujeme ekonomické zlyhania iných socialistických experimentov.

V analytickom prístupe (aj s komparáciami) sa opierame o historické fakty, dlhodobé časové rady porovnateľných údajov (v sekcii o ekonomike a životnej úrovni) a princípy, zákonitosti a iné relevantné poznatky viacerých vedných disciplín. Okrem toho sme použili aj syntézu, zovšeobecňujúcu spoločenské trendy a analógie zistených skutočností, ako aj rozhovory s ľuďmi, ktorí boli perzekvovaní komunistickým režimom (na základe ktorých prezentujeme v prílohe 2 ich príbehy).

Prostredníctvom hĺbkovej analýzy a jej syntézy sme zároveň overili a vyvrátili mýty o socializme, identifikované z projektových prieskumov verejnej mienky, z iných prieskumov a z ďalších informácií o všeobecne rozšírených, no pritom skreslených predstavách ľudí o socializme. Súčasťou publikácie je aj skúmanie ich príčin a dôsledkov a identifikovanie dobového kontextu mýtov, ktorý ako stereotyp pretrváva až podnes a ovplyvňuje ich súčasnú podobu a pôsobenie. Výskumný rámec uchopenia mýtov približujeme v úvode kapitoly Mýty optikou aktuálnych prieskumov.

Metodické rámce realizovaných prieskumov

Odrazovým mostíkom k uvedenému výskumu sú výsledky troch prieskumov verejnej mienky, ktoré v rámci projektu zrealizovala pre Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika agentúra FOCUS. V tejto kapitole stručne približujeme ich metodické rámce.

V prieskumoch sme sa zamerali na zmapovanie skreslených predstáv ľudí o socializme (ako aj úlohe štátu), ktoré sme na základe predchádzajúcich poznatkov považovali za mýty a následne v konfrontácii s realitou ich potvrdili a vyvrátili. V prieskumoch sme zisťovali aj to, v akom rozsahu sú tieto predstavy rozšírené u dospelej a dospievajúcej populácii.

Kvalitatívny prieskum

V prvej fáze sme zrealizovali kvalitatívny prieskum verejnej mienky formou štyroch skupinových rozhovorov (fokusových skupín), ktoré boli moderované skúseným sociológom. Každej skupinovej diskusie sa zúčastnilo 7 až 8 respondentov. Prvé dve sa uskutočnili 17. 1. 2018 v Banskej Bystrici a ďalšie dve 18. 1. 2018 v Ružomberku.

Prvá skupinová diskusia pozostávala zo študentov stredných škôl vo veku 15 až 19 rokov, druhá z mladých ľudí vo veku 25 až 35 rokov, tretiu tvorili respondenti vo veku 42 až 55 rokov a poslednú respondenti vo veku 56 až 70 rokov. Prvé dve skupiny tvorili respondenti bez osobnej skúsenosti so socialistickým režimom spred roka 1989, zatiaľ čo ďalšie dve reprezentovali respondenti, ktorí s ním mali osobnú skúsenosť, ale odlišovali sa dĺžkou a fázami života, ktoré v ňom prežili.

Zámerne sme zvolili ako cieľové skupiny aj ľudí bez osobnej skúsenosti so socializmom. Názor na toto obdobie sa totiž nevytvára len na základe osobnej skúsenosti, ale aj sprostredkovane prostredníctvom médií a aj rodičov a starých rodičov týchto mladých ľudí, ktorí prežili podstatnú časť svojho života v socialistickom zriadení. Tí sú jedným z dôležitých zdrojov informácií a predstáv o tomto období pre svoje deti či vnúčatá. Aj pohľad súčasných dôchodcov, ktorí prežili približne polovicu života v socialistickom zriadení,  však môže byť napriek tomu  poznačený absenciou reálnych skúseností s fungovaním socialistického riadenia v niektorých oblastiach. Týka sa to napríklad oblasti zdravotníctva. Väčšina súčasných dôchodcov nemusí mať osobnú skúsenosť s kvalitou socialistického zdravotníctva, keďže nepatrila vo veku 30 až 40 rokov k chronickým pacientom, ktorí by ho pravidelne využívali.  

Cieľom moderovaných rozhovorov s respondentmi bolo zistiť ich predstavy o úlohe štátu v rôznych oblastiach života spoločnosti, vnímanie socializmu – jeho pozitívnych a negatívnych stránok, ako aj otestovanie tvrdení o socializme z hľadiska ich zrozumiteľnosti pre potreby nasledujúceho reprezentatívneho prieskumu. Týkali sa tvrdení, ktoré prezentovali rôzne stránky a oblasti socialistického zriadenia pred rokom 1989 v nekriticky pozitívnom svetle, ako to potvrdila aj naša analýza ich reality, ktorú prezentujeme v ďalšom texte publikácie.

Rozhovory s respondentmi v kvalitatívnom prieskume umožnili identifikovať hlbšie príčiny ich postojov a názorov, ako aj nové problémy, témy a otázky – na rozdiel od dotazníkového kvantitatívneho prieskumu s explicitnými otázkami. Z diskusných skupín kvalitatívneho prieskumu tak boli získané podnety pre tvorbu otázok do dotazníka v nasledujúcej kvantitatívnej časti prieskumu.

Reprezentatívny kvantitatívny prieskum

V druhej fáze (od 24.4. do 30.4.2018) sme zrealizovali celoplošný dotazníkový reprezentatívny kvantitatívny prieskum, ktorý umožnil identifikovať rozšírenosť jednotlivých predstáv o socializme a sociálnom štáte vo vzťahu k celej populácii, k jednotlivým kategóriám obyvateľstva a ich porovnávanie.^[4]

Agentúra FOCUS ho uskutočnila na reprezentatívnej vzorke obyvateľov Slovenska vo veku od 15 rokov. Reprezentatívnosť vzorky bola zabezpečená z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, národnosti, veľkosti miesta bydliska a kraja bydliska respondenta. Prieskum sa realizoval formou osobných rozhovorov anketárov s respondentmi a odpovede boli zaznamenávané do elektronického dotazníka. Veľkosť vzorky bola 1046 respondentov.

Dotazník bol zameraný na obdobné okruhy tém ako v kvalitatívnej časti. Primárnym cieľom bolo kvantifikovať zistenia z kvalitatívneho prieskumu. Podstatná časť dotazníka pozostávala z hodnotenia 21 tvrdení týkajúcich sa socializmu, ktoré boli zámerne formulované pozitívne, aby ukazovali rôzne stránky socialistického života v nekritickom svetle. Úlohou respondentov bolo vyjadriť súhlas alebo nesúhlas s nimi na štvorstupňovej škále: „rozhodne súhlasím“, „skôr súhlasím“, „skôr nesúhlasím“ a „rozhodne nesúhlasím“. Spontánne však mohli uviesť aj odpoveď „neviem posúdiť“.

Respondentov sme požiadali aj o to, aby spontánne uviedli, s čím sa im socializmus najviac spája, teda stránky života, ktoré vnímali na socializme lepšie v porovnaní so súčasnosťou, ale aj naopak, aby sa pokúsili identifikovať tie stránky života, ktoré sú na súčasnej dobe lepšie v porovnaní so socializmom.

Zamerali sme sa aj na ekonomickú stránku spoločenských systémov a úlohou respondentov bolo vyjadriť preferenciu buď centrálne plánovanej socialistickej ekonomike, sociálno-trhovej ekonomike alebo ekonomike voľného trhu. Samostatnú časť tohto prieskumu tvorili aj výroky týkajúce sa úlohy štátu v rôznych oblastiach spoločnosti a úlohou respondentov bolo vyjadriť mieru súhlasu alebo nesúhlasu s intervenciami štátu v týchto oblastiach.

Online kvantitatívny prieskum

V poslednej fáze prieskumov sme od 16.8. do 20.8. 2019 zrealizovali online kvantitatívny prieskum na otestovanie schopnosti pripravených analytických textov vyvrátiť najčastejšie mýty o socializme týkajúce sa životnej úrovne zamestnancov a dôchodcov, úspešnosti socialistickej ekonomiky, konkurencieschopnosti československých výrobkov do sveta (teda nielen do socialistických krajín), kvality životného prostredia a zdravotnej starostlivosti. Na testovanie bola použitá vzorka 500 respondentov, ktorí deklarovali buď pozitívny názor na socializmus, alebo uviedli, že za socializmu sa žilo rovnako ako teraz. Najskôr vyjadril mieru súhlasu alebo nesúhlasu s výrokom, ktorý sa týkal testovanej oblasti, pričom tieto výroky prezentovali socializmus v nereálne pozitívnom svetle.

Následne sme respondentom predložili text s faktami a argumentami, ktoré vyvracali deklaratívne pozitívne výsledky socializmu v danej oblasti a po prečítaní textu sme im položili otázku, či v nejakej podobe zmenili názor na hodnotenie výroku v predmetnej oblasti. Respondentov, ktorých texty nepresvedčili, sme sa následne ešte opýtali, prečo údajom a informáciám uvedeným v texte nedôverujú.

V úvode prieskumu bola oslovená vzorka 766 respondentov, ktorá reprezentovala dospelú populáciu Slovenska z hľadiska pohlavia, veku, najvyššieho dosiahnutého vzdelania, veľkosti sídla a krajského členenia. Z tejto vzorky bola na základe odpovedí na otázku „Kedy sa žilo, podľa Vás, lepšie ľuďom ako ste Vy – pred rokom 1989 (teda za socializmu) alebo teraz?“ vytvorená cieľová skupina 500 respondentov s pozitívnym názorom na socializmus, alebo s názorom, že za socializmu sa žilo rovnako ako teraz.

***

Cieľom takto koncipovanej publikácie je prezentovať čo najkomplexnejší vecný pohľad na podstatu socializmu u nás v rokoch 1948 až 1989 a zreálniť historickú pamäť konfrontáciou reality socializmu s jej mýtmi. Publikácia si však nerobí nárok na vyčerpávajúce uchopenie faktov o socializme vo všetkých relevantných oblastiach, vyvracajúcich zidealizované spomienky a predstavy o socializme. Predkladáme ju ako náš prvý príspevok k dlhodobému búraniu mýtov o socializme, o povahe jeho režimu a živote ľudí v období rokov 1948 až 1989, ktoré sa prenášajú aj do dnešných klamstiev a hoaxov o socializme. Zistenia budeme priebežne skvalitňovať a dopĺňať. Doplnené a aktualizované výsledky zverejníme v knižnej verzii tejto publikácie.

Spôsob priameho vyvracania mýtov faktami, opierajúci sa o uvedené teoretické a metodické východiská, považujeme za účinnú argumentačnú výzbroj pre pochopenie zhubnej podstaty socializmu ako teoretického omylu a jeho deštrukčných podôb v realite ako historického omylu.

Poznanie podstaty socializmu a historická skúsenosť s ním by mala byť dostatočným mementom, zdrojom poučenia a odmietania ďalších takýchto experimentov so spoločnosťou a všetkých jeho prvkov a podôb, opierajúcich sa aj o omyl zámerného usmerňovania a manažovania ekonomiky a spoločnosti, teda ľudí v nich. Udržanie a rozvinutie civilizovanej spoločnosti podľa nás závisí aj od vytláčania všetkých (aj skrytejších a nenápadnejších) podôb socializmu a kolektivizmu z civilizovanej spoločnosti, odvíjajúcej sa od osobnej slobody a zodpovednosti.

Sme presvedčení, že publikácia môže prispieť ako užitočná argumentačná báza k búraniu dnešných mýtov o socializme a k odkrývaniu jeho pravej podstaty. Chápeme to ako náš príspevok k rozvíjaniu slobodnej spoločnosti.

Literatúra

Poznámky pod čiarou

1. Autorom tohto úvodného textu publikácie je Peter Gonda. Výnimkou je časť o metodických rámcoch realizovaných prieskumov, ktorej autorom je Martin Slosiarik. ↑

2. Inštitucionálny rámec socializmu v spoločnosti vyplýval z jeho definičných znakov, ktoré vymedzuje napríklad Merriam-Webster Dictionary ako „kolektívne alebo vládne vlastníctvo a správu výrobných prostriedkov a distribúciu ekonomických statkov“ (https://www.merriam-webster.com/dictionary/socialism) a Oxford Dictionaries ako „vlastníctvo alebo regulovanie výrobných prostriedkov, distribúciu a výmenu ekonomických statkov celým spoločenstvom“ (https://www.lexico.com/definition/socialism).   ↑

3. Bližšie Hayek (1995), Hayek (1945) a Mises (1990), ale tiež Hayek (1991), Hayek (2001), Mises (2019), Soto (2012), Niemietz (2019), Boettke (2001), Kováč (2007) a ďalšie práce, ktoré uvádzame v odporúčanej literatúre na konci publikácie a v literatúre za jednotlivými kapitolami. ↑

4. Výsledky prieskumu sú zverejnené na webe Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (FOCUS, 2018). ↑