„Československé výrobky mali v zahraničí do roku 1989 skvelé meno a vyvážali sa do celého sveta“

podľa 66 % respondentov prieskumu agentúry FOCUS z apríla 2018.    

Fakty a vyvrátenie mýtu ↓

V období prvej Československej republiky patrili k najvýznamnejším dovozcom  československých produktov viaceré vyspelé kapitalistické štáty, najmä Nemecko, USA a Spojené kráľovstvo. O tieto odbytiská však Československu kvôli vynútenej reorientácii zahraničného obchodu po roku 1948 prišlo a so svojou produkciou sa nám darilo presadiť predovšetkým na zaostalejších socialistických trhoch. Československé výrobky síce mali vďaka rigidne nastaveným pravidlám zabezpečené odbytiská na trhoch štátov RVHP, avšak bez ohľadu na ich kvalitu a vynaložené náklady. 

Kým ešte v roku 1948 smerovalo na trhy vyspelých kapitalistických krajín 44 % nášho vývozu, na začiatku osemdesiatych rokov to bolo už iba 16 %. 

Väčšinu nášho exportu do socialistických krajín v roku 1983 tvorili stroje a zariadenia, pri vývozoch na Západ však tvorili iba tretinu. V porovnaní s produkciou z kapitalistických krajín sa československé stroje a zariadenia predávali za relatívne nižšie ceny. Značnú časť vývozu tvorili tovary s nízkou pridanou hodnotou – poľnohospodárske produkty a potraviny, minerálne suroviny či kovy.

To že československí výrobcovia vyvážali najmä do ostatných ekonomicky menej rozvinutých socialistických štátov vypovedalo o nízkej a za Západom zaostávajúcej  konkurencieschopnosti a efektívnosti československej ekonomiky. Podniky neboli vystavené konkurencii na svetových trhoch. V dôsledku toho absentoval tlak na zefektívňovanie výroby, skvalitňovanie a inovovanie produkcie (kapitola publikácie 2.3 Ekonomické vzťahy so zahraničím).