Socializmus viedol ľudí k morálnejšiemu správaniu
Uviedlo to až podľa 71 % respondentov prieskumu agentúry FOCUS z apríla 2018.
Fakty a vyvrátenie mýtu ↓
Socializmus, založený na inštitucionálnom donucovaní ľudí, bol vo svojej podstate nemorálny. Systematicky podnecoval ľudí k nemorálnemu účelovému správaniu. Kľúčovým dôsledkom režimu na ľudí bola ich podriadenosť politickej moci. Slobodu nahradila vynútená poslušnosť a strach ľudí, ktoré v nich komunistická moc systematicky vyvolávala.
Komunistická strana ovládla hospodárstvo, spravodajské a bezpečnostné zložky, školstvo, kultúru, médiá, vnucovala občanom jej ideológiu a trestala každý náznak odporu. Zároveň od ľudí vyžadovala aj explicitne deklarované stotožnenie sa s režimom (napríklad povinnou účasťou na oslavách 1. mája). Prostredníctvom represívnych opatrení, všadeprítomných očí a uší ŠtB a cenzúry komunisti vyvolávali strach. Socialistická spoločnosť bola spoločnosťou strachu, ktorá vytlačila reálne občianske aktivity do ilegality (viac v kapitole 1.3 Občianska spoločnosť). Dôsledkom života ľudí v strachu bol aj ich život v lži a v pretvárke (dvojtvárnosti života na verejnosti a doma).
Socializmus zároveň v ľuďoch vyvolával nenávisť a závisť. Nenávisť komunisti živili politikou triedneho konfliktu. Komunistický režim nazýval podnikateľov triednymi nepriateľmi a roľníkov kulakmi a brali im majetky. Túto nespravodlivosť zaobalili do cieľov „sociálnej spravodlivosti“ a „rovnosti“. Závisť vyplývala predovšetkým z rozporu medzi deklarovaným rovnostárstvom a faktickým zvýhodňovaním ľudí, oddaných režimu, či už boli členmi komunistickej strany alebo kádrovo spoľahlivými nestraníkmi. Socializmus nemohol viesť ľudí k morálnejšiemu správaniu, jeho hierachická kádrová politika viedla k hlbokej nespravodlivosti a diskriminácii, k sociálnej závisti na pracoviskách, v možnostiach životných dráh, v možnostiach vzdelania, pohybu, trávenia voľného času a relaxu.
Dodnes v určitej miere pretrvávajú v myslení a konaní ľudí negatívne morálne dôsledky socializmu, potlačená osobná zodpovednosť, neúcta k vlastníctvu, zmluvám a iným dohodám, korupcia, spoliehanie sa na štát a kultúra závislosti na ňom, závisť a nedôvera k podnikaniu, individuálnemu úspechu, zámožnosti podnikateľov, k výhodám trhu či zisku.