„Socialistický režim sa viac staral o životné prostredie, továrne vypúšťali menej škodlivín, ovzdušie aj vody boli čistejšie“
podľa 54 % respondentov prieskumu agentúry FOCUS z apríla 2018.
Fakty a vyvrátenie mýtu ↓
Jedným z dôsledkov socializmu u nás je i zdevastované životné prostredie a prenesené veľké environmentálne dlhy. Enormnú záťaž na životné prostredie kládol extenzívny hospodársky rast a rozvoj ťažkého priemyslu v socializme, ktorý sa vyznačoval neefektívnosťou, plytvaním a veľkou náročnosťou na vstupy. Komunistická vláda pristupovala k vymáhaniu práva v oblasti ochrany životného prostredia laxne. V mäkkých finančných podmienkach bez vlastníckej zodpovednosti a zároveň v podmienkach slabej vymáhateľnosti práva tak štátne podniky neboli motivované znižovať svoje negatívne dosahy na životné prostredie.
Príkladom toho bolo značne znečistené ovzdušie. Údaje o miere jeho znečistenia počas socializmu sú dostupné len obmedzene, keďže ich režim tajil. Ako však ukazuje zber v dát od začiatku deväťdesiatych rokov, koncentrácia nebezpečných prachových častíc bola u nás (a tiež napríklad v Maďarsku a Poľsku) v roku 1990 oproti Rakúsku približne dvojnásobná.
V dôsledku znečistenia týmito časticami v Československu v roku 1990 zomieralo priemerne 110 ľudí na 100 000 obyvateľov, zatiaľ čo v Rakúsku to bolo iba 44.
Podobne alarmujúca situácia bola aj v prípade vôd. Nezodpovedný prístup, ktorým sa vyznačoval manažment vôd v období socializmu, ilustrujú priemyselné a iné havárie. Príkladom toho je jedna z najväčších ekologických katastrof v dejinách Slovenska. V máji 1956 sa v Zemianskych Kostoľanoch pretrhla hrádza, za ktorou boli uskladnené elektrárenské popolčeky z tepelnej elektrárne Nováky. Do rieky Nitry sa dostalo 1,5 milióna m3 popolčeku s vysokým obsahom toxických prvkov, najmä arzénu.
Bezohľadný prístup režimu k životnému prostrediu dokladuje takisto množstvo environmentálnych záťaží z obdobia socializmu. Najznámejším príkladom je toxická skládka bývalých chemických závodov v Bratislave, kde bolo v rokoch 1966 až 1980 uložených viac ako 90 000 m3 odpadu bez vybudovania tesniacich prvkov.
Režim informácie o rozsahu znečistenia životného prostredia a bezpečnosti potravín pred verejnosťou tajil, čím vystavoval zdravie občanov permanentnému ohrozeniu. Dôkazom závažnosti environmentálnych problémov v období socializmu boli rozsiahle protirežimové aktivity organizované práve kvôli kritickému stavu životného prostredia. Dedičstvo environmentálnych záťaží dokazuje, že ochrana prírody bola na okraji socialistického režimu (viac v kapitole 2.9 Životné prostredie v centrálne plánovanej ekonomike).
